Životopis

Absolvovala gymnázium v Bratislave (1939).

Pôvodne pracovníčka v obchodnej komore, od roku 1941 pôsobila aj ako operná sólistka v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, neskôr na plný úväzok, spievala i v Smetanovom divadle v Prahe.

Keď jej manžel pracoval v Budapešti na československom veľvyslanectve ako kultúrny atašé, spolupracovala okrem slovenských a chorvátskych divadiel aj s maďarskými opernými scénami a orchestrami. Okrem iných postáv spievala aj úlohu Mařenky v Predanej neveste v Budapešti a Szegede. V roku 1951 bol jej manžel zatknutý a obvinený z buržoázneho nacionalizmu, prepustený v roku 1953.

V Československom rozhlase pracovala od roku 1953 ako hudobná redaktorka, mala na starosti Reláciu na želanie, neskôr bola na listovom oddelení. Pôsobila aj v Lúčnici.

Po práci v 70. rokoch na Ministerstve zahraničného obchodu v Prahe sa vrátila do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pôsobila ako hudobná redaktorka až do dôchodku.

Bola jednou zo zakladateliek a dlhoročnou členkou Rozhlasového klubu dôchodcov.

Naspievala viacero populárnych piesní pre rozhlasové vysielanie („Horárova dcéra“, „Ku štastiu mi uz nic nechýba“ a dalšie). Napísala aj niekoľko textov k tanečným piesňam.

Ocenená vyznamenaním bratislavskej mestskej časti Osobnosť Petržalky (2018).