HISTÓRIA

Eva Sisková

Ján Riečan

SISKOVÁ, Eva
(rodená Belková)

Hlásateľka, vysokoškolský pedagóg, poetka, publicistka, spisovateľka

Dátum narodenia: 24. január 1950, Trstená

Životopis

Od detstva inklinovala k literárnemu prejavu. Jej prvé básne a poviedky, uzreli svetlo sveta v mládežníckych časopisoch. Zúčastňovala sa rôznych recitačných súťaží, napr. Hviezdoslavovho Kubína. Ako stredoškoláčka, pôsobila v DIVADLE A na Záhradníckej ulici v Bratislave. Jej pedagógom bol herec Juraj Sarvaš. V Parku kultúry a oddychu absolvovala konferenciersky kurz, pod vedením herca Novej scény Antona Baláža. Spoločne vystupovali na rôznych podujatiach v bratislavskom PKO, ako aj v okolitých mestách. Po nástupe na Filozofickú fakultu UK v Bratislave začala pôsobiť aj vo folklórnom súbore GYMNIK pri FTVŠ. Konferovala domáce i zahraničné vystúpenia súboru, ako aj iných folklórnych súborov napr. na festivaloch Východná, Myjava, Krakovany.

V druhom ročníku na FFUK, jej ponúkli účasť na konkurze hlásateľov v Československej televízii. Po jeho úspešnom absolvovaní sa stala externou hlásateľkou v redakcii Televíznych novín v ČST v Bratislave. K jej povinnostiam patrilo uvádzanie Televíznych novín a iných spravodajských relácií, vrátane živých vstupov do federálnych, ktoré sa pripravovali na týždennej báze v ČST Praha.

V roku 1975 po ukončení vysokoškolského štúdia sa stala internou zamestnankyňou ČST ako hlásateľka. V tom čase v Televíznych novinách v Bratislave pôsobili ako interní hlásatelia len dve dvojice: Eva Sisková vytvorila pár s Norou Seleckou, druhý tvorili Andrea Bugošová a Svetozár Košický.


Práca spravodajskej hlásateľky

Rodná Orava, kraj Margity Figuli, Hviezdoslava, …Tam, v údolí skrytých domov začala história rodu, ktorý dal lásku k slovenskému jazyku aj samotnej Eve Siskovej: „Slovenčina je ako chlieb každodenný. Vždy bola a zostane súčasťou môjho profesionálneho ako aj bežného života. Mám ju v úcte, a tak sa k nej aj správam. Sú v nej hodnotové posolstvá, je v nej moje Slovensko.“

Dodržiavanie spisovnej reči, artikulácia, vystupovanie pred kamerou i mimo nej, dodržiavanie dejových línií, práca s hlasom, to všetko vtedy v televízii pravidelne hodnotila komisia, zložená z takých osobností ako boli napr. profesor Jozef Mistrík, náš popredný jazykovedec či herec, národný umelec Viliam Záborský. Vo sfére hlasových profesionálov boli vtedy štyri kategórie. Do štvrtej, najvyššej, sa dostali národní umelci. Eva Sisková ako hlásateľka, patrila do tretej kategórie. V televízii vtedy spravodajské texty čítali len profesionálni hlásatelia. Ich služba pozostávala z ranných, obedňajších i podvečerných správ, celoštátneho vysielania Televíznych novín, ako aj hlavnej národnej spavodajskej relácie, Aktualíty TN. Pracovný deň uzatvárali Nočné správy. Hlásatelia popri tom upravovali a načítavali texty k filmom, spotom, desaťminútovkám…Každá relácia sa dôsledne pripravovala, a nič neostalo na náhodu. To všetko sa realizovalo zo spravodajského štúdia na Námestí SNP v Bratislave.

Eva Sisková svoj spravodajský štýl, pohotovosť a samostatnú tvorbu textov uplatňovala aj v programoch, ktoré moderovala mimo vlastnej spravodajskej redakcie, napr, v cykle Domovina moja či v programe Hlavnej redakcie zábavy Trenčín mesto módy. Uvádzala aj relácie Na slovíčko pán doktor, Zo zápisníka našich spravodajcov, Azimut, Haló, tu redakcia TN, Kde zlyhala rodina, Náhradná mama a jej hlas bolo počuť aj vo filmových týždenníkoch.


Zručnosti a znalosti z televízie sa zídu v každom povolaní

Po nútenom odchode zo Slovenskej televízie v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, ktoré vtedy postihli aj ďalších členov spravodajských redakcií, založila farmaceutickú firmu Unimed. Neskôr nastúpila do centrály Slovenskej sporiteľne ako jej historicky prvá hovorkyňa. Tam mohla naplno využiť svoje schopnosti a pohotovosť, ktorá bola v práci hlásateľky nevyhnutná. Začala písať do novín, stala sa členkou redakčnej rady mesačníka Biatec, vydávaného Národnou bankou Slovenska.

Založila časopis IMPULZ, orientovaný na financie, investície a bankovníctvo. Viac ako desať rokov pracovala v rezorte bankovníctva. Pôsobila aj ako námestníčka generálneho riaditeľa TA SR, neskôr bola poradkyňou a hovorkyňou podpredsedu vlády SR, následne pôsobila ako asistentka poslanca NR SR.

V ďalšej kariére sa uplatnila ako hovorkyňa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch pri Ministerstve hospodárstva SR a v Slovenskej lekárskej komore, kde navyše založila a editovala časopis MEDIKOM.


Tvorivé ambície

Rediguje knihy autorov a aj sama autorsky prispieva do týždenníka Slovenských národných novín, na webstránku Slovo, do Slovenských pohľadov a do Literárneho týždenníka. Okrem už spomínaných časopisov založila a editorsky viedla aj periodiká PER ME OMNIA a KROKY.

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a autorkou viacerých literárnych diel:

  • Magické rozhovory ((2000, prvá kniha rozhovorov o hlásateľskej profesii))
  • Vôňa dúhy (2010, poézia)
  • Osobnosť medicíny (2015, vydané spolu s MUDr. Jurajom Hanzenom - o akademikovi, profesorovi MUDr. Jánovi Štefanovičovi, DrSc.))
  • Až za horizont (2021, poézia)
  • Ticho v dave (2023, poézia)

Medzitým si na Filozofickej fakulte UK zvýšila kvalifikáciu a získala titul PhDr. Rozšírila si svoje profesijné vedomosti v oblasti PR, asertivity, time manažmentu a profesionálnej etiky. To všetko sa jej zišlo ako vysokoškolskej pedagogičke na Filozofickej fakulte UK, na Katedre pedagogiky, Katedre marketingovej komunikácie i v externom pôsobení na Hudobnej fakulte VŠMU.

Titulné strany svojich dvoch básnických zbierok ilustrovala vlastnými dielami, keďže popri písaní sa pustila aj do výtvarnej a keramickej tvorby.

Bola zaradená do životopisnej encyklopédie WHO is WHO osobnosti v Slovenskej republike 2014/2015.

Množstvo práce zvláda vďaka športovým aktivitám, nordic walkingu a golfu.

S manželom MUDr. Petrom, plastickým chirurgom, vychovali dve dcéry, lekárku Natáliu a právničku Martinu.