HISTÓRIA

Gabriela Horečná

Gabriela Horečná

HOREČNÁ, Gabriela, predtým ŽITŇANSKÁ, rod. TÓTHOVÁ

redaktorka, vedúca redakcie, autorka publicistických relácií a rozhlasových dokumentov

Dátum narodenia: 2. 6. 1951 Košice

Dátum úmrtia: 31. 5. 2018 Bratislava

Životopis

Absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (1975).

Od roku 1985 pracovala v Československom rozhlase ako redaktorka Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež. Pripravovala magazín Rodina, v 80. rokoch si všímala vtedajšie tabuizované témy ako homosexualita, drogová závislosť, násilie v rodinách, vraždy. Neskôr to bol magazín Pozvete nás ďalej?, v ktorom spracovávala zaujímavé témy a nevšedné ľudské osudy. Vďaka jej empatickému a neformálnemu prístupu k ľuďom, rovnako ako vďaka otváraniu nových a často tabuizovaných tém, sa magazín vyprofiloval na jednu z najpočúvanejších relácií Slovenského rozhlasu. Dokázala osloviť rovnako odborníkov a intelektuálov, ako aj tých tzv. „obyčajných" ľudí a definovať ako prvá a často s veľkým predstihom, kľúčové témy spoločnosti.

Bola aj vedúcou redakcie kultúrnej publicistiky, spoluzaložila reláciu Ranné ladenie o kultúrnom dianí u nás i vo svete.

V Slovenskom rozhlase pracovala až do odchodu do dôchodku, ale potom stále pôsobila externe ako autorka rozhlasových dokumentov a publicistických relácií. Svojej rozhlasovej práci bola oddaná, na dovolenky si brala magnetofón, takže v jej reláciách bolo veľa príspevkov aj zo zahraničia – Česko, Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko a pod.

Autorka viac ako 640 rozhlasových relácií a rozhlasových dokumentov. Práve v tomto náročnom žánri prejavila invenciu v spôsobe práce a priniesla do vysielania množstvo fascinujúcich, často tabuizovaných tém a neznámych ľudských príbehov v nápaditých umeleckých spracovaniach.

Pripravila niekoľko rozhlasových dokumentov o Milanovi Rúfusovi: Koláč šťastia pre manželov Rúfusovcov (2005), Obdarený introvert (2005), Pocta Milanovi Rúfusovi (2010).

Pre Slovenskú televíziu pripravovala reláciu o rodinných problémoch Família, v ktorej odborne a erudovane dokázala spracovávať zložité psychologické a sociálne témy.

Pôsobila v Literárnom fonde ako členka sekcie pre divadlo, rozhlas a zábavné umenie.

Bola aj členka odborných porôt Literárneho fondu a Festivalu rozhlasovej tvorby v kategórii rozhlasový dokument.

Nositeľka početných ocenení a vyznamenaní: získala dva razy Prix Bohemia (cena za najlepší česko-slovenský rozhlasový dokument – Sú drogy nevyliečiteľný problém, 1996; Hovorca Rómov, 2004), nositeľka Výročnej ceny Literárneho fondu v oblasti rozhlasu za dokument Dotknúť sa rieky Styx (2006) a Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia (2016).

Z jej rozhlasovej tvorby:

  • Ostrovanky (1996)
  • Násilie inak (1997)
  • Lásky Jána Midžiaka (2008)
  • Keď bolí detská duša (2012)
  • Medzi nebom a zemou
  • Tvoja obeť nebola márna (2015)
  • Ako vzniká rozhlasová hra. Don Quijote v rozhlase
  • Umrieť a žiť večne (2016)
  • Túžba po nesmrteľnosti (2016)