HISTÓRIA

Gabriela Rothmayerová

Gabriela Rothmayerová

ROTHMAYEROVÁ, Gabriela

redaktorka, šéfredaktorka, autorka

Dátum narodenia: 14. 3. 1951 Gelnica

Manžel POLÁK, Emil – novinár (1950)

Životopis

Vyštudovala novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1975).

Po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala v kultúrnej rubrike denníka Smena (1975 – 1983), neskôr bola šéfredaktorkou detského časopisu Ohník (1983 – 1987) a vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu (1987 – 1990). Po roku 1990 poslankyňa Slovenskej národnej rady (1990), Federálneho zhromaždenia (1990 – 1992) a Slovenskej národnej rady, resp. Národnej rady Slovenskej republiky (1992 – 1994). Potom bola reportérka Nedeľnej Pravdy (1994 – 1997).

V rokoch 1998 – 2006 pracovala v Slovenskom rozhlase, z toho redaktorka Literárnej redakcie (1998), šéfredaktorka Rádia Devín (1998 – 2003), dramaturgička seriálov (2003 – 2006). Po odchode zo Slovenského rozhlasu bola v slobodnom povolaní, pôsobila ako členka Tlačovej rady, Rozhlasovej rady (2010 – 2011) a Rady pre vysielanie a retransmisiu (2014 – 2020).

Ako redaktorka Literárnej redakcie pripravoval relácie čítanie na pokračovanie z próz slovenských i svetových autorov (I. Allendeová, S. Mrožek, G. Orwell, M. Ondaatje, P. Holka) a chvíľky poézie (V. Turčány).

Rozhlas často vysielal ukážky z jej prozaickej a esejistickej tvorby. Napísala rozhlasovú hru pre košické štúdio Ťažké zrelé plody (1982), rozhlasovú rozprávku O troch grošoch (2006) a zdramatizovala poviedku Jaroslavy Blažkovej Hurón (2005). Napísala literárne pásma Všetko, čo poznáte, je... (1997, o Andrejovi Chudobovi), Keď muži plačú (1998 - o bestselleri dlhoročnej rozhlasovej redaktorky Kvety Škvarkovej), Tvoj ľudský údel, človeče (2001, o Milanovi Rúfusovi), Dievčenský orchester (2002, o ľudskej dôstojnosti), Aristokrati ducha (2005).

Ako prozaička debutovala zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982), ďalej napísala zbierku poviedok Po prvej skúške (1984), novely Šťastie je drina (1989), Tak o čo ide? (2004), román Vtedy na východe (2007) a Ako mladnú muži (2017). O práci v zastupiteľských zboroch vydala spomienkové knihy Zo zápisníka poslankyne (1994), Dusno (1997), Naše reality šou (2006), Z archívu mojej pamäti – nedokončené rozhovory s Petrom Colotkom (2021). S Milkou Zimkovou napísala dvojknihu Dve v tom (2012).

Publikovala v zborníkoch Tvár slova (1996), Zbližovanie (1996), Studienky (2014), Nezopakovateľné rozhovory (2014), Sen o každom z nás (2001) a v antológii spisovateliek, ktorú zostavila Etela Farkašová a do jazyka hindu preložil Amrit Mehta.

Za prozaický debut Lastovičie hniezdo získala cenu Ivana Kraska (1982). Pri príležitosti 50. výročia začatia vysielania Rádia Devín bola ocenená titulom Osobnosť Rádia Devín.