BÁZLIK, Igor
rozhlasový redaktor a režisér, hudobný skladateľ, dirigent, klavirista
Dátum narodenia: 5. 12. 1941 Banská Bystrica
Dátum úmrtia: 18. 11. 2023 Bratislava
2. manželka BÁZLIKOVÁ, Dagmar, rod. Vanečková, potom TKÁČOVÁ – rozhlasová hudobná dramaturgička, redaktorka (1963)
Životopis
Absolvoval štúdium na Konzervatóriu v Bratislave (1962) a na VŠMU kompozíciu (A. Moyzes), klavír (R. Macudziński, 1966).
V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1966 – 1979 najprv ako hudobný redaktor (1966 – 1969), neskôr ako hudobný režisér (1969 – 1979). Od roku 1979 v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Bratislave.
Autor približne 2000 skladieb, venoval sa zhudobňovaniu poézie, tvorbe scénickej a filmovej hudbe, populárnej piesne, skomponoval štyri muzikály (Husári, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Plné vrecká peňazí, Veselica) a dve opery (Krém, Polepetko). Zložil scénickú hudbu k rozhlasovým hrám: Ján Číž – Sultánova dcéra (1966), Július Farkaš: Janko Hraško (1966), L. M. Montgomerryová: Anna zo Zeleného domu (1966), František Švantner: Nevesta hôľ (1967), Jules Verne: Vynález skazy (1967), A. Hykisch: Počatie (1968), Ľ. Zúbek: Slepý Matej (1968), J. M. Hurban: Olejkár (1969), P. Dobšinský: Železník (1969), Jules Verne: Nový gróf Monte Christo (1971), H. Sienkiewicz: Križiaci (1972), C. Gozzi: Turandot (1973), J. Milčák: Hudci (1976), T. Janovic: Požičaná gitara (1977), J. Milčák: Koník Izidor (1979), J. Horák: Smrť kráča k zlatému mestu (1979), B. Wallnerová: Horúce linky (1980) a i.
Upravoval ľudové piesne najmä v 60-tych rokoch minulého storočia (Buvički, buvički…, Ej, k horám, chlapci, Hej, pofukuj, povievaj, Hoja Ďunďa, hoja, Hore slnko, hore, Vychodí slniečko¸ Čo to vtáča šteboce, Horou, chlapci, horou, Zapískaj, píšťalôčka, Východoslovenský šorový tanec z Vernára, Piesne z Vrbového).
Držiteľ Bronzovej (1973) a Striebornej Bratislavskej lýry (1977), ocenenia Identifikačný kód Slovenska (2011).