Životopis

Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Najprv bol šéfredaktor programového časopisu Rozhlas (1958 – 1964), potom pracoval ako redaktor Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež (1964 – 1975). Ako redaktor Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky (1975 – 1996) patril spolu s Ernestom Weidlerom a Ilzou Patkošovou zakladateľským osobnostiam rozhlasového dokumentu (fíčeru), vytvoril ich okolo dvesto. V rozhlasových dokumentoch sa zaoberal medziľudskými vzťahmi, filozofickými problémami, ale často čerpal príbehy z prostredia Vysokých Tatier. Výnimočným bol jeho rozhlasový dokument Domy bez kľúčov (1989), ktorý vytvoril na základe osobnej návštevy Černobylu. Autor mnohých literárnych a dramatických pásiem, rozhlasových poviedok, rozhlasových dokumentov i rozhlasových hier. Ako autor rozhlasových hier debutoval roku 1970 hrou Po infarkte, potom nasledovali: Ráno nevidiacich (1973), Roztrhaj pavučinu (1974), Bezočivý smog (1977), Po noci príde noc (1979), Taký zbytočný švagor (1983), Klasy bez zrna, Papierové lietadlo (obe 1986). Jeho hru Ráno nevidiacich vysielali aj zahraničné rozhlasy, v Poľsku, Taliansku, Fínsku, Rumunsku.

Za rozhlasovú hru Ráno nevidiacich dostal Cenu mesta Piešťany na 3. Festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry (1973).

Z ďalšej tvorby:

• Svedomie (1982)
• Keď sa bača poodoberá (1985)
• Človek a drevo (rozhlasový dokument, 1985)
• Záhadné inventúry (1985)
• Cestou do Gerulaty (1992)
• Nepremlčané (o sovietskych gulagoch, 1992)
• V prielome Hornádu (o Mikulášovi Hubovi, 1994)
• Sila vôle (rozhlasový dokument o horolezcovi I. Fialovi, 1995)
• Matka Indie (rozhlasový dokument o I. Ghándiovej, 1995)
• Nepodpísaná týmto žiadam(o zneužití moci)

Literárne činný, autor knižiek Nikdy nehovor nikdy (1999), Nekonečnosť hľadanie (2003), Zostarnem pri tebe (2004), Keď odídem, prídem (2006), Mlyn u d´Artagnana (2008), Stretnutia nielen pri mikrofóne (2011), Klasy bez zrna (2014).