Z kameramana redaktor

Tamojšie novozriadené štúdio potrebovalo kameramanov, tak neváhal a ponuku prijal. Do ČST v Štúdiu Košice nastúpil vo februári 1966. V Košiciach pracoval za kamerou štúdiovou i filmovou. Zabezpečoval prenosy, inscenácie, šport, dokumenty, ale najviac spravodajstvo.

Po roku 1970, keď muselo z politických dôvodov odísť zo spravodajstva niekoľko špičkových redaktorov, ho presunuli na reportérsku prácu „píšuceho kameramana“ . Následne sa stal redaktorom.

Vysokú školu i doktorandské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove v roku 1975. Po 11-tich rokoch práce vo východoslovenskej metropole a v regióne ho naspäť do Bratislavy „povolal“ nový šéfredaktor HRTN Pavol Grobarčík. Stal sa redaktorom ekonomickej redakcie pod vedením Karola Doboša.

V roku 1978 ho ČST vyslala ako svojho zahraničného spravodajcu do Sofie. Najskôr pracoval ako osobitný spravodajca, neskôr ako stály spravodajca ČST pre Bulharsko a Rumunsko. Bol tam až do roku 1984. V Bratislave ho po návrate do ČSSR vymenovali za vedúceho redaktora ekonomickej redakcie HRTN.

Okrem riadiacej práce pripravoval aj reportáže a aktuálne príspevky do vysielania. Popri tom zostavoval i moderoval reformný „Ekonomický zápisník“ či diskusné štúdiové relácie vysielané naživo „Okrúhly stôl“ a „Voľná tribúna“.

Zmena je život

V období „Nežnej revolúcie“ bol v novembri aj v decembri roku 1989 so štábom takmer denno-denne vonku v uliciach a na námestiach či v interiéroch SNR a Vlády SSR, v ktorých sa na rokovaniach medzi lídrami VPN s oficiálnymi politickými štruktúrami KSS formovala spoločenská budúcnosť. Krátko po prevrate musel napriek tomu HRTN – už pod vedením Imricha Šteliara – opustiť.

Dva roky pôsobil ako poradca pre médiá prezidenta Zväzu priemyslu SR. Po rozdelení ČSFR a zriadení Národnej banky Slovenska sa od 1.1.1993 stáva jej prvým hovorcom, neskôr vedúcim tlačového oddelenia NBS.

Naďalej spolupracuje aj s STV, najmä v programoch súvisiacich s vytvorením novej slovenskej meny, pri tematike ozdravovania komerčných bánk, no tiež pri príprave Slovenskej republiky do Európskej únie a do Eurozóny. Túto prácu vykonával až do odchodu do dôchodku vo februári 2007.

Vernosť kamere a fotoaparátu

Ivan Paška neodkladá kameru a fotoaparát ani na dôchodku. Žije kúsok od Bratislavy v Marianke, ktorú preslávili katolícke púte i banícka história. Ako člen spolku Permon sa podieľal na záchrane starej zaplavenej štôlne, kde sa pred 200 rokmi ťažila bridlica.

Pôsobí v stavovskej novinárskej organizácii USN a spolupracuje s Maticou slovenskou. Spolu s bratom Jurajom nakrútil v roku 2014 dokumentárny film o ich otcovi Jurajovi Paškovi, ktorý bol správcom Matice slovenskej v pohnutom období rokov 1968/69 a ktorý sa – ako reformný dubčekovec – otvorene postavil proti čechoslovakistickým snahám ponižovať Slovákov, ako to urobil prezident ČSSR Antonín Novotný.

S fotoaparátom ho dodnes vidieť na mnohých kultúrnych a spoločenských podujatiach, na krstoch kníh a výstavách „televízakov“.