Ján Backstuber
BACKSTUBER, Ján
zvukový majster
Dátum narodenia: 2. 4. 1931 Bratislava
Dátum úmrtia: 1. 2. 2021 Rohovce, okr. Dunajská Streda
Životopis
Absolvoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave (1960).
Najprv pracoval ako elektrotechnik v bratislavskej pobočke firmy Siemens, rozhlasové prijímače.
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval od roku 1954 až do odchodu do dôchodku. Najprv zvukový technik, od roku 1968 majster zvuku v Experimentálnom (Elektroakustickom) štúdiu.
Rozhlasová tvorba
Zaslúžil sa o rozvoj stereofónie a kvadrofónie, podieľal sa na nahrávaní prvej kvadrofonickej rozhlasovej nahrávky na Slovensku Démon podľa básnickej skladby M. J. Lermontova (1980).
Ako zvukový majster pripravil významné nahrávky, ktoré patria do zlatého fondu Slovenského rozhlasu (J. W. Goethe: Faust, 1977; Tadeáš Salva: Plač, 1979; M. J. Saltykov-Ščedrin: Karas Idealista, 1981; Ako sa zrodila rozprávka, 1982).
Z ďalšej tvorby
- Ladislav Luknár: Lepšia rodina1957, rozhlasová hra
- Arnold Zweig:Bonaparte v Jaffe1958, rozhlasová dramatizácia
- František Ungváry: Mat na dva ťahy, 1966, rozhlasová hra
- Vincent Šikula: S Rozárkou, 1968, dramatizácia prózy
- Milan Rúfus: A prijmi podané, 1982, stereokompozícia veršov
- Hans Baumann: Šiel som s Hannibalom,1984, dramatizácia prózy
- Kirsti Puhtila: Hmlový kôň, 1987,dramatizácia prózy pre mládež
- Astrid Lindgrenová: Zbojníkova dcéra, 1988, dram. prózy pre mládež
- Andrzej Mularczyk: Z hĺbky vôd, 1990, rozhlasová hra
- Ján Štepita: Omyly Oľgy Fortúnovej, 1991, rozhlasová hra
- Rudolf Dobiáš: Návšteva z Kalifornie, 1996, rozhlasová hra
- Pierre Corneille: Cid, 1998, rozhlasová úprava divadelnej hry
Získal rad ocenení v celoštátnych rozhlasových programových a technických žatvách, ako i ceny na Festivaloch slovenskej rozhlasovej hry a medzinárodnej súťaži Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava.
Je autorom elektroakustických kompozícií vo vlastnej realizácii.
Od roku 1968 externe spolupracoval s Československou televíziou, vydavateľstvom OPUS, s rôznymi divadlami a filmovými spoločnosťami, predovšetkým v hudobnej produkcii.
Ako dôchodca prepisoval mnohé nahrávky rozhlasových hier, dramatizácií, rozhlasových dokumentov, literárnych a dramatických pásiem, významných hudobných relácií z analógových pásov na CD nosiče.
Bol členom súboru Hudba dneška, pre ktorý zabezpečoval technickú realizáciu. Technicky zabezpečoval mnohé podujatia Experimentálneho štúdia, odposluchy, odborné školenia, koncerty elektroakustickej hudby i Smolenické festivaly novej hudby.
Podľa jeho spomienok na starú Bratislavu napísala Elena Antalová rozhlasovú hru Kameň z Arábie.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
