Ján Číž
ČÍŽ, Ján
redaktor, vedúci redaktor, námestník
Dátum narodenia: 27. 1. 1909 Slovenská Ľupča, okr. Banská Bystrica
Dátum úmrtia: 27. 10. 1972 Bratislava
Životopis
Zmaturoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1928).
Pôvodne učiteľ v Bernolákove, vtedy Čeklís (1928 – 29) a v Hybiach (1929 – 1945).
V Slovenskom, resp. Československom rozhlase pracoval v rokoch 1945 – 1959. Najprv ako redaktor (1945 – 1953), hlavný redaktor (1953 – 1954) a námestník oblastného riaditeľa Čs. rozhlasu na Slovensku (1954 – 1959).
Po odchode z rozhlasu bol vedúcim redaktorom Čs. tlačovej kancelárie v Bratislave (1959 – 1965) a od 1965 na invalidnom dôchodku.
V rozhlase sa prejavil ako pohotový reportér. Po roku 1948 bol spoluzakladateľ rozhlasovej publicistiky, autor početných rozhlasových hier a rozprávok Harmonika, Tajomstvo hlbín (obe 1943), Panna z hada (1959), Biely drozd (1963), Úsvity (1964), Pamodaj šťastia, lavička, Slnovratka, Začarovaný uzol, Tri labutie panny (všetky 1965), Dar starej rieky Fly, Medený kráľ, Sultánova dcéra (všetky 1966), Kvet papradia, Nevypovedaný sen, Povesť o Zuzorovi, Slepý Matej (všetky 1968), Husiarik Janko.
Autor a spisovateľ
Autor rozhlasových dramatizácií diel našich i zahraničných spisovateľov – Farley Mowat: Stopy v snehu (1964), Ladislav Nádáši-Jégé: Adam Šangala (1966), Lewis Caroll: Elenka za zrkadlom, Jozef Miloslav Hurban: Olejkár (1969).
Tvorca rozhlasových pásiem, biografických profilov o slovenských i svetových spisovateľoch a vedcoch (M. Twain, F. J. Curie, Ch. Dickens), dramatizácií ľudových rozprávok, relácií pre deti a mládež (Polhodina pre mládež, Vysielanie pre školy) a pod.
V literárnej tvorbe sa zameral na prerozprávanie ľudových rozprávok a povestí (Zamrznuté pleso ( (1943), (Kamenný mních ( (1946), (Rozprávky o čarovnej zemi ( (1947), (Dvadsať orechov ( (1950), vydal zbierku čínskych rozprávok (Pod pagodami ( (1957).
Prispieval do časopisov Ohník, Slniečko, Prameň a i. Spoluautor učebníc pre ľudové školy.
Laureát štátnej ceny (1949), nositeľ vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1968) a Ceny Ladislav Sáru (1972).
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
