Janka Guzova-Becková
GUZOVÁ-BECKOVÁ, Janka
Redaktorka, speváčka ľudových piesní
Dátum narodenia: 4. 4. 1917, Žakarovce, okr. Gelnica
Dátum úmrtia: 20. 2. 1993 New York, USA, pochovaná na Národnom cintoríne v Martine
Životopis
Študovala na učiteľských ústavoch v Levoči a Spišskej Novej Vsi (1937 – 1941), súčasne spev u A. Tartaniho a E. Schütza. Pôvodne učiteľka na ľudových školách v Kluknave, Drienove, Krásnej nad Hornádom a v Košiciach (1941 – 1948), programová referentka ľudovej hudby Čs. rozhlasu v Bratislave (1949 – 1952), po nútenom odchode z rozhlasu v rokoch 1953 – 1969 bola umelkyňa v slobodnom povolaní, r. 1969 emigrovala do USA.
Rozhlasová redaktorka
Prvýkrát účinkovala v rozhlase v Prešove, keď v januári 1942 zaspievala naživo piesne zo Žakaroviec a z Kluknavy. V Čs. rozhlase pripravovala reláciu Spevom k srdcu a zároveň ako speváčka spolupracovala so súbormi ľudovej hudby: Maxiho Tatára, Jána Orgována, Bélu Piťa, Štefana Bugu, Ladislava Čikóša, Eugena Farkaša, Dezidera Cibuľku, Cimbal pod vedením Juraja Móžiho, s orchestrom Ľudovej umeleckej tvorivosti bratislavského rozhlasu. Podieľala sa na tvorbe hudobno-slovných relácií Obrázky z dedín (s Pavlom Tonkovičom), Od Lucie do Vianoc, tento čas má veľkú moc, Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí, Veľká noc prichodí, bude i kúpačka, Po stopách Martina a Eleny, Už se fašang kraci, Pôstna idyla v Žakarovciach a iné. Systematicky zbierala a zapisovala ľudové piesne, najmä zo Zemplína, Spiša a Šariša (spolu asi 900) a vydala ich v spevníkoch Spevy nášho ľudu (s J. Matuškom a P. Tonkovičom, 1951) a Janka Guzová spieva (1953). Po odchode z rozhlasu mala zákaz verejne vystupovať, zákaz trval do roku 1962, a rozhlas nehral jej piesne. V rokoch 1962 – 1969 absolvovala 1600 koncertov.
Život v exile
V roku 1969 emigrovala a žila v New Yorku, v USA, bola vedúcou Folklórneho súboru Limbora v New Yorku (1975 – 1981). Vystupovala na koncertoch a festivaloch v rôznych mestách USA a Kanady – Garden State Arts Center v New Jersey (1976), v Toronte (1976 a 1986), vo Washingtone (1978), v Hamiltone (1979).
Nahrala niekoľko platní: Východoslovenské čardáše (1960), v exile Janka Guzová No. 1001 (New York, 1976) a na Slovensku A ja taka dzivočka (1990) a po smrti je vyšla mg kazeta Ešči raz (1994). Napísala aj spomienkovú knihu Spevom otvárala srdcia (1997).
Jej najznámejšie piesne sú: A ja taká dzivočka, A okolo Levoči, A ja taka čarna, Milá moja, pušc mne dnuka, Zasiala som bobovníka, Žakarovský valal, Šalena ja bula, Ej, na tarky, na tarky...
Ocenenia: Cena slovenského srdca (udelila Kanadská slovenská liga, 1986), Medaila Matice slovenskej, Medaila Slovenskej hudobnej spoločnosti. Na jej počesť sa koná súťaž mladých interpretov o Cenu Janky Guzovej a v rodných Žakarovciach folklórny festival Dni Janky Guzovej.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
