Jaroslav Janků
JANKŮ, Jaroslav
zahraničnopolitický komentátor ČST, VŠ pedagóg
Dátum narodenia: 13. 6. 1943, Bratislava
Dátum úmrtia: 10.7.2021
Životopis
Ešte počas štúdií novinárstva na FFUK v Bratislave úzko spolupracoval so športovým oddelením Rozhlasových novín Čs.rozhlasu na Slovensku, kam potom nastúpil ako riadny zamestnanec v roku 1969. Zameriaval sa na hokej, futbal, ľahkú atletiku a cyklistiku.
Ako športový redaktor, reportér a rozhlasový komentátor sa zúčastnil na viacerých ročníkoch cyklistických Pretekov mieru a Okolo Slovenska.
Ako športový „rozhlasák“ bol v roku 1976 na 1. ročníku hokejového „Kanadského pohára“ (Canada cup), ktorý sa hral súbežne vo viacerých mestách Severnej Ameriky (Montreal, Toronto, Philadelphia, Winnipeg, Ottawa a Quebec).
Ešte aj v roku 1977 komentoval na hokejových MS vo Viedni, kde naši reprezentanti získali titul.
Od športu k politike
V tom istom roku sa už ale posadil pred televíznu kameru v spravodajskom štúdiu Československej televízie(ČST) a od športu prešiel prekvapivo, ale plynule k zahraničnej politike. Po niekoľkých reportážnych cestách, predovšetkým do Rakúska (no aj do Afganistanu a Mozambiku), sa od začiatku roku 1982 stal korešpondentom ČST v Bonne. V pôsobnosti akreditácie mal i krajiny Beneluxu a Švajčiarsko. Túto etapu svojej profesionálnej kariéry považoval Jaroslav Janků za vrchol svojej aktívnej novinárskej činnosti.
Po návrate do Prahy v polovici 80. rokov opäť chvíľu moderoval Televízne noviny. Po zavedení systému „One man show“ v roku 1986, keď hlavnú večernú spravodajskú reláciu ČST moderoval – po náročnom konkurze - celý týždeň zo štúdia Ústrednej redakcie Televíznych novín v Prahe iba jeden moderátor z úzkej vybranej zostavy (Josef Morávek, Jiří Vaníček, Štefan Nižňanský, Martin Švehla), ostal Jaroslav Janků v zahraničnej redakcii ČST v Prahe.
Pripravoval obrazové reportáže, preberal, prekladal a spracovával materiály z výmennej siete i z agentúr. Svoje dlhoročné skúsenosti a nadhľad zúročil v pozícii „helfra“ moderátora TN v prvom „revolučnom“ týždni Nežnej revolúcie v roku 1989.
Začiatkom 90. rokov však musel z televízie nedobrovoľne a z politických dôvodov odísť. Vystriedal niekoľko zamestnaní, až sa napokon vrátil do Bratislavy. Nadviazal externú spoluprácu s niekoľkými médiami, no do zamestnania nastúpil až koncom 90. rokov.
Stal sa odborným asistentom na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, na ktorej získal doktorát a kde pôsobil až do svojej smrti.