HISTÓRIA

Jozef Čertík

Jozef Čertík

ČERTÍK, Jozef

Rozhlasový redaktor a autor, básnik a prekladateľ

Dátum narodenia: 28.10. 1950 Sebedražie, okr. Prievidza

Manželka ČERTÍKOVÁ, Helena, rod. Vrteľová – rozhlasová hlasová pedagogička (1952)

Životopis

Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1975). Po ukončení štúdií redaktor Literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave (1976 – 1981), potom redaktor vo vydavateľstve Smena (1981 – 1990), mal na starosti súčasnú slovenskú poéziu, od r. 1986 bol zástupcom šéfredaktora. V roku 1990 sa vrátil do Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu, kde pôsobil až do núteného odchodu do predčasného dôchodku v roku 2008.


Redaktor literárnej redakcie

V prvom období pôsobenia v rozhlase (1976 – 1981) sa venoval predovšetkým poézii, v relácii Z básnického zápisníka vysielal najnovšie ešte nepublikované verše súčasných slovenských básnikov, pripravoval aj ďalšie relácie poézie: Nedeľná báseň, Večerné reflexie, Panoráma českej a slovenskej poézie. Redakčne pripravoval aj cyklus Literárne rozhľady, v ktorom poprední slovenskí literárni kritici a vedci prezentovali svoje názory na literárne dianie. Ako autor v cykle rozhlasových dokumentov Hlas, ktorý stále znie predstavoval významných slovenských spisovateľov (Dobroslav Chrobák, Alexander Matuška, Pavol Horov, Peter Jilemnický) prostredníctvom zvukových archívnych záznamov, ukážkami z ich tvorby, spomienkami blízkych, ale dal slovo aj literárnym vedcom a kritikom. Dramaturgicky pripravil prvú kvadrofonickú nahrávku v rozhlase, kompozíciu z básnickej skladby ruského spisovateľa Jurija Michailoviča Lermontova Démon (réžia Viktor Lukáč, preklad Ján Zambor, 1980). Zdramatizoval prózu Dobroslava Chrobáka Návrat Ondreja Baláža (1978) a je autorom stereofonického pásma Epos o Gilgamešovi. Napísal aj pásmo zo satirickej tvorby slovenských spisovateľov Hrášok smiechu (1980).

Aj po návrate do rozhlasu v roku 1990 sa zameriaval na uvádzanie tvorby slovenských prozaikov a básnikov. Redakčne i autorsky pripravoval viacero dlhoročných cyklov: Božské uzly (poézia slovenských a svetových básnikov), Spisovateľ na cestách (cestopisné prózy slovenských spisovateľov). Na základe rozhovoru s Izabelou Michelčíkovou, inšpirátorkou Tatarkovej novely Panna Zázračnica, vzniklo pásmo Zázračnica žije. Písal aj literárne pásma o významných spisovateľoch (D. Tatarka, J. C. Hronský, P. Bunčák, Z. Jesenská, B. Kapolka, A. Matuška, J. Smrek, M. Kováčik, J. Stacho, Š. Krčméry, J. Lenčo, F. Švantner).


Literárne tvorba

Autor básnických zbierok Voľným okom (1988), Perovky (1998), Dodatok k ruži (2004), Myšlienky s kopýtkom (2015). Preložil verše českého básnika Jiřího Žáčka Anonymná múza (1985).

Kritické články a recenzie uverejňuje v Slovenských pohľadoch a Literárnom týždenníku.

Za literárne pásmo Božské uzly Jána Smreka získal Cenu J. M. Hurbana (1999).

Nositeľ Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia (2013).

Z ďalšej rozhlasovej tvorby:

  • Hlas, ktorý stále znie Pavol Horov (1979)
  • Hrášok smiechu (1980)
  • Hlas, ktorý stále znie Peter Jilemnický (1981)
  • Na slovíčko, Pavel Vilikovský (1991)
  • Na slovíčko, Lýdia-VadkertiGavorníková (1992)
  • O Tatarkovi po Tatarkovi (1993)
  • Na slovíčko, Štefan Moravčík1993)
  • Žil a písal v Tatrách(o B. Kapolkovi, 1995)
  • Na slovíčko, Dušan Mitana (1996)
  • Návrat básnika Jána Ondruša(1996)
  • Šalda a Slovensko