História

Karol Elbert

ELBERT, Karol

redaktor, dramaturg, skladateľ

Dátum narodenia: 19. 12. 1911 Trnava

Dátum úmrtia: 20. 11. 1997 Bratislava

Životopis

Počas gymnázia v Trnave súkromne študoval hru na klavíri, neskôr absolvoval dirigovanie (J. Vincourek), kompozíciu (A. Moyzes), hru na klavíri (E. Suchoň) na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko (1936).

Pôvodne bol korepetítor v opere Mestského divadla v Opave (1936 – 1937) a dirigent v spevohre Východoslovenského divadla v Košiciach (1937 – 1938). Počas Slovenského štátu bol rasovo prenasledovaný, na základe výnimky hrával v zábavných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou, vo Zvolene, v Žiline a v Bratislave, ale v roku 1944 bol deportovaný do Osvienčimu.

Po vojne bol dirigent súboru hudobnej komédie Novej scény v Bratislave (1948 – 1952).


Pôsobenie v rozhlase

V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1952 – 1976 ako hudobný redaktor, lektor a dramaturg malých hudobných foriem. Mal na starosti dramaturgiu Tanečného orchestra Československého rozhlasu.

Autor rozhlasovej opery pre deti Neposlušné kuriatko (1954). Zložil približne 200 tanečných piesní, ktoré spievali G. Hermelyová, M. Olláryová, F. K. Veselý, B. Littmanová, J. Kuchár, J. Kociánová, H. Blehárová, D. Grúň, E. Máziková a i. Najznámejšie boli Maličká slzička, Do zajtra čakaj, Očarená bývam, Za našou dedinou, Mne sa každé dievča páči, Či sa môj milý na to pamätáš. Výber z jeho piesní vyšiel na LP platni Epizóda (1973).

Skomponoval hudbu k operetám Z prístavu do prístavu (1957) a Dovidenia láska (1958).

O rasovom prenasledovaní Karola Elberta počas Slovenského štátu napísala knihu A. Schindler Maličká slzička. Nacizmus a jeho ničivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov (1933 – 1945) .

Dostal Cenu Zväzu slovenských skladateľov ako najhranejší autor populárnej hudby (1970), nositeľ titulu zaslúžilý umelec (1973).