Životopis

Začal študovať Právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (1941, pre vojnu nedokončil).

Celý život pracoval ako novinár, najprv v denníku Čas, potom Ľud, bol aj šéfredaktor, z politických dôvodov bol v roku 1959 odvolaný. Dva roky bol nezamestnaný.

V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1961 – 1976 najprv ako redaktor Západoslovenského krajového vysielania, neskôr ako sekretár. Skúsenosti z novinárskej práce rýchlo zúročil aj v rozhlase. Rozhlasovú prácu si ihneď obľúbil. Známe sú jeho rozhovory najmä z priemyselných a poľnohospodárskych podnikov. Neskôr pripravoval aj kritické investigatívne reportáže, v ktorých často kritizoval zneužívanie právomocí vtedajších riadiacich pracovníkov v podnikoch. Najmä koncom šesťdesiatych rokov to bola priekopnícka a nezvyčajná práca.

Vychoval rad významných rozhlasových redaktorov, aj svojich dvoch synov, ktorých priúčal rozhlasovému kumštu už od mladosti. Ladislav Brat ml. sa stal vedúcim populárnej relácie Pozor, zákruta!, Roman Brat vedúcim literárnej redakcie a uznávaný spisovateľ a prekladateľ zo španielčiny. Schopnosť pomáhať pri výchove mladých rozhlasových talentov bola uňho naozaj pozoruhodná.

Bol ocenený najvyšším rozhlasovým ocenením Zaslúžilý pracovník Československého rozhlasu.

Pavol Hudík pripravil pásmo o ňom a jeho synoch Ladislavovi a Romanovi Boli sme pri tom–Bratovci (2006).