HISTÓRIA

Životopis

Absolvoval štúdium dramaturgie a divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1964).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici pracoval od roku 1964 ako režisér (1964 – 1972), vedúci režisér (1972 – 1996), riaditeľ štúdia Banská Bystrica (1996 -- 2002).

Režíroval približne 300 rozhlasových hier slovenských (K. Horák, Š. Timko, F. Skřivánek, A. Čobej, P. Sobota, Ľ. Zúbek, Š. Šmihla) i zahraničných autorov (W. Terlecki, S. Grochowiak, R. Hochhuth, B. Clavel), rozprávok, dramatizácií (E. Hemingway, V. Rasputin, J. Kawabata) a mnoho literárnych pásiem a rozhlasových dokumentov. Pohostinne režíroval i v Českom rozhlase -- Hradec Králové (1980), Brno (1984), Praha (1987) -- a v Poľsku (Krakov, 1974).

Autor rozhlasových hier Objavím Tróju (1982), Otec Grigorij alebo posledná noc Rasputina (1984), Chlapec z vyšného Huštáku, rozhlasových dramatizácií (E. Lambert: Ostrov Fulacona; A. McLean: Víchor nad Neretvou; K. May: Duch Llana Estacada; H. Sienkiewicz: Quo vadis) a adaptácií divadelných hier (Miroslav Mitrovič: Polnočné vlámanie, Brian Friel: Čestné občianstvo, Guilherme Figuierdo. Líška a hrozno, Rolf Hochhuth: Smrť lovca).

Dostal cenu za stereohru Š. Šmihla I – EM na Festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch (1983), výročnú cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov (1987), cenu za réžiu hry Karola Horáka Žena menom Syzifos na Festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch (1989).

Z významných réžií: Ivan Lehotský: Roztrhaj pavučinu (1974), Ján Papp: Údel človeka (1981), Ján Papp: Pokolenie večných (1984).

Emil Benčík o ňom pripravil pásmo Takí sú rozhlasáci (2011).

Napísal spomienkovú knihu Diagnóza: Rozhlasom urieknutý (2011).