PÁKOZDY, Ladislav
fotograf a fotoreportér
Dátum narodenia: 19. marec 1941, Bratislava
Životopis
V roku 1958 nastúpil do svojho prvého zamestnania, v práve vznikajúcom Štúdiu Bratislava v Československej televízii. Až do roku 1967 pôsobil ako fotograf, pracoval i v produkcii a vyskúšal si aj činnosť asistenta réžie. Prostredníctvom objektívu zdokumentoval výstavbu starého i nového vysielača na Kamzíku a budovanie televízneho areálu v Mlynskej doline. Vďaka nemu obsahujú archívy a fotobanky unikátne snímky stavbárov aj z extrémnych polôh. Ako fotograf programového obrázkového týždenníka TELEVÍZIA pracoval vo vtedajšej Československej televízii od roku 1959. Belaso blikajúca obrazovka bola vtedy na Slovensku ešte iba trojročným „bábätkom“, aj to len v niekoľkých desiatkach domácností. Zažil teda i začiatky televízie a zrod fenoménu bratislavských pondelkov, naživo vysielaných dramatických inscenácií.
V rokoch 1967 a 1968 sa so svojim aparátom presunul do závodného časopisu Hydrostav Bratislava. Fotografoval všetky naše veľké a významné priemyselné dominanty.
Zdokumentoval výstavbu rafinérie Slovnaft, vodné dielo Gabčíkovo, Duslo Šaľa, ropovod, plynovod, Východoslovenské železiarne Košice, výstavbu mosta SNP, atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice.
Návrat do televíznych kruhov
Po búrlivých udalostiach „pražskej jari“ v roku 1968 sa tento „lovec okamihov“ vracia na televíznu pôdu v redakcii obrázkového časopisu Televízia, kde pracoval až do roku 2007. Jeho meno a punktičkársku pracovitosť na pľaci či v televíznych štúdiách i v ateliéroch poznali snáď všetci herci, režiséri, speváci, sochári a ďalší umelci v celom Československu.
Externe spolupracoval s viacerými redakciami a jeho fotografie poznali čitatelia denníkov Pravda, Práca, Večerník, Roľnícke noviny, Nový čas, Smena. Pákozdyho snímky publikovali tiež najpredávanejšie týždenníky a voľno časové magazíny Život, Slovenka, Beseda, Hudobný život, Populár, Film a divadlo, Vlasta, TV- týždenník, Rozhlas a televízia, Rytmus života.
Fotoreportér Laco Pákozdy nechýbal na žiadnej dôležitej spoločenskej udalosti či pri kultúrnej slávnosti. Jeho exkluzívne zábery si preto objednávali redakcie Slobodný piatok alebo Nové slovo, rovnako vydavatelia mesačníkov Eva, Ženský magazín a Sezóna. Za vlasteneckú „srdcovú záležitosť“ považoval dlhoročnú spoluprácu pre prezentačný časopis zahraničných Slovákov „Slovensko“, ktorý vydávala Matica slovenská.
Aj fotografie v knihách sú večné
V jeho profesionálnom životopise sa vyníma i spoluautorstvo na knižných publikáciách Vlastiveda Matice slovenskej či Ottova encyklopédia Slovensko od A po Z. Knihy „Slovensky jazz“ a „Bratislavská lýra“ sú živým dokumentom tridsaťročnej histórie hudobných festivalov s množstvom fotografií z pódia i zo zákulisia. Portréty z objektívu Pákozdyho pozdvihli graficky a ilustračne biografie Františka Gibalu, Stana Dančiaka, prof. Jaroslava Chovanca, Mariky Gombitovej, Ladislava Chudíka a Václava Fischera.
Fotografie Ladislava Pákozdyho žiaria i na obaloch LP platní, hudobných kaziet a DVD. Vo filme režisérky Marty Gogálovej „Victória Régia“ (1974) si popri Emílii Vášáryovej, Vladovi Müllerovi, Mikulášovi Hubovi, Milanovi Kňažkovi a ďalších, zahral rolu fotografa. V televíznom koprodukčnom kriminálnom seriáli RTVS a Českej televízie s Jurajom Kukurom „Komisár Max“ (2018) pôsobil ako oficiálny fotograf filmového projektu.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
