Životopis

Zmaturoval na gymnáziu v Michalovciach (1939), ale pre židovský pôvod nemohol počas Slovenského štátu študovať na vysokej škole.

Bol zámočníkom v Michalovciach (1939 – 1941), potom povolaný do takzvaného 6. robotného práporu, ktorý bol vytvorený na príkaz ministra obrany Ferdinanda Čatloša výhradne z regrútov židovského pôvodu. Pre nevydarený útek zaradený do zberného tábora v Seredi, odkiaľ ho odtransportovali do Osvienčimu. V decembri 1944 sa mu podarilo ujsť, dostal sa na územie oslobodené Červenou armádou. Prihlásil sa do československého vojska generála Svobodu, kde pôsobil ako tlmočník na spojeneckom veliteľstve v Krakove.

Po skončení vojny študoval germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a zároveň pracoval ako prekladateľ v denníku Rudé právo.

Krátko bol redaktor Východoslovenskej Pravdy v Košiciach, potom viedol pražskú redakciu denníka Pravda.

V roku 1951 v rámci tzv. boja proti sionizmu a procesu proti Slánskemu bol pre židovský pôvod zbavený funkcie a pracoval ako vrátnik v hoteli Alcron v Prahe (1951 – 1954).

Po rehabilitácii sa stal pracovníkom Československého rozhlasu, v ktorom pôsobil v rokoch 1954 – 1969. Bol dobre jazykovo vybavený, ovládal sedem cudzích jazykov. Najprv pracoval v Československom rozhlase v Bratislave (1954 – 1955), potom v Prahe. V rokoch 1956 – 1957 bol vyslaným korešpondentom v Budapešti, kde tamojšie povstanie proti komunistom interpretoval v intenciách sovietskej politiky. Stal sa členom Redakcie medzinárodného života v Prahe, mal na starosti socialistické krajiny a často prinášal spravodajstvo z Budapešti, Sofie, Bukurešti, Varšavy, Belehradu, neskôr sa stal zahraničným spravodajcom pre NDR, Západný Berlín a Škandináviu (1964 – 1968).

V roku 1969 bol z rozhlasu z politických dôvodov prepustený, až do dôchodku v roku 1972 pracoval ako skladník.

Napísal spomienkovú knihu Josele a tí ostatní (1961), druhé prepracované vydanie vyšlo v češtine v roku 2001.