HISTÓRIA

Životopis

Študovala na obchodnej akadémii v Grazi (1915 – 1918) a absolvovala knihovnícky kurz v Turčianskych Tepliciach (1954).

Pôvodne pracovníčka v Slovenskej banke (1918 – 1921 a 1923 – 1926), neskôr pôsobila na československých vyslanectvách v Paríži (1921 – 1923) a v Káhire (1928 – 1930).

V Radiojournale v Bratislave od jesene 1926 do konca roka 1927 pracovala ako prvá slovenská hlásateľka a jedna z prvých hlásateliek žien aj v Európe, v tom čase hlásateľky pôsobili v rozhlase len vo Viedni a v Ríme. Ako hlásateľka uplatnila svoje jazykové znalosti, najmä francúzštiny, nemčiny a maďarčiny, uvádzala priame prenosy z koncertov a divadiel. Okrem funkcie hlásateľky vykonávala aj administratívne veci. Rozhlas opustila po úraze, pri ktorom si zlomila nohu, a dostala aj ponuku pracovať na československom vyslanectve v Káhire.

V roku 1930 sa vydala a venovala sa predovšetkým rodine. V 50. rokoch bola politicky prenasledovaná, v rámci B akcie ju násilne vysťahovali z Bratislave do Vitálišoviec, pracovala v Liptovskom Mikuláši ako knihovníčka v Múzeu slovenského krasu, kde sa podieľala na vybudovaní jeho knižnice. Stala sa poprednou predstaviteľkou modernej vednoodbornej retrospektívnej bibliografie.

Odborné príspevky publikovala v časopise Slovenský kras.