HISTÓRIA

Pôsobenie v rozhlase

V Radiojournale v Košiciach, resp. Slovenskom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1931 – 1943 ako tajomník, hlásateľ, reportér, herec a režisér. V košickom rozhlase pôsobil rokoch 1931 – 1938, po Viedenskej arbitráži a okupácii Košíc, prešiel do Bratislavy. Režíroval napr. hru Augusta Strindberga Pašiová hra(1940). Po druhej svetovej vojne príležitostne spolupracoval s rozhlasom, účinkoval v niektorých hrách, pre rozhlasové vysielanie upravil a režíroval divadelné hry svojho otca Geľo Sebechlebský (1953), Amerikán (1958). Režíroval aj úpravy divadelných hier Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Ženba (1956), Jozefa Gregora Tajovského: Nový život (1956) a Hriech (1957), Emila Verhaerena: Filip II. (1959). Prekladal aj divadelné hry pre rozhlas z češtiny (Václav Kliment Klicpera: Divotvorný klobúk, Alois Jirásek: Gero, Jaroslav Vrchlický: Noc na Karlštejne), poľštiny, maďarčiny a nemčiny.

Filmový a divadelný režisér

Po odchode z rozhlasu bol režisérom filmovej spoločnosti v Bratislave (1943 – 1945). V roku 1944 nakrúcal folkloristický film podľa námetu svojej sestry E. Holéczyovej Hanka sa vydáva. Počas natáčania vypuklo Slovenské národné povstanie a Hollý aj so štábom (P. Bielik, K. Krška) nakrútil autentické zábery z bojov, ktoré boli použité vo filmoch Paľa Bielika Za slobodu (1945) a Vlčie diery (1948).

Po vojne pôsobil ako režisér v niekoľkých slovenských divadlách: v Slovenskom komornom divadle v Martine (1945 – 1949), Nitrianskom krajovom divadle v Nitre (1949 – 1951, aj riaditeľ a dramaturg), Armádnom divadle v Martine (1951 – 1958) a v Divadle Petra Jilemnického v Žiline (1958 – 1965, aj umelecký šéf).

Príležitostne účinkoval aj v televíznych inscenáciách a filmoch.