PETERICH, Martin, Mgr. Art
režisér, dramaturg a redaktor
Dátum narodenia: 23.10.1953 Bratislava
Dlhoročná partnerka: Martina Kováčová, Ing. Mgr., nar. 12.8.1960 – redaktorka skladby Programovej služby Dvojka
Životopis
Vyštudoval v rokoch 1972 – 1976 Divadelnú fakultu na VŠMU v Bratislave, odbor divadelná réžia. V období 1976 až 1989 pôsobil v Divadle J.G. Tajovského vo Zvolene, kde pracoval ako režisér a šéf Činohry.
Získal niekoľko výročných cien Literárneho fondu, Cenu za réžiu na festivale Májová divadelná Nitra, Cenu Čestný Motýľ DJGT za celoživotný prínos či Cenu LF za celoživotné dielo v oblasti divadla (2023).
Do r. 1989 pohostinne inscenoval v ČR, Maďarsku a ZSSR, doma v divadlách v Nitre, Martine a Košiciach. Aj po odchode do STV hosťoval v DJGT a 40 rokov bol členom v odborných porotách na najrôznejších stupňoch prehliadok ochotníckeho divadla.
Vo voľnom čase sa zaujíma o súvislostnú históriu typu „prečo sa to stalo?“, rád inscenuje plenérne predstavenia (šesť inscenácií v priestoroch zvolenského zámku) a roky píše „do šuflíka“ krátke poviedky odeté do rozprávkového kontextu.
K šesťdesiatinám mu jeho blízki vydali vo vlastnom náklade knižku „23 rozprávok“. S humorom dodáva, že medzi jeho koníčky patrí aj stavebná a rekonštrukčná činnosť na rodinnom dome.
Jeho najobľúbenejším citátom je „Cena človeka je taká, akú majú veci preňho dôležité“ od Marca Aurelia.
Asi 1700 odvysielaných relácií s jeho dramaturgickým rukopisom
Do STV nastúpil v roku 1989 na pozvanie „porevolučného“ šéfredaktora redakcie literárno-dramatického vysielania (LDV) Stanislava Vrbku a riaditeľa Romana Kaliského na post zástupcu šéfredaktora LDV. Po Vrbkovej smrti prestúpil do redakcie publicistiky a dokumentu (1992).
Za 34 rokov dramaturgie mu pribudlo na konto cca 1700 odvysielaných relácií a programov, dokumentárnych, publicistických a diskusných. K prvým patrili Mestá a tváre, Slovensko, Slováci, súvislosti či Človek uprostred.
Venoval sa histórii, umeniu (najmä divadlu a literatúre), analytickej a portrétnej publicistike. Ním redigované relácie získali viaceré ocenenia na domácich i zahraničných fórach.
Spolupráca s Jakubiskom
Za najväčšie profesijné zážitky Peterich považuje televíznu spoluprácu s prof. Martinom Slivkom, prof. Vladimírom Balcom, Vidom Horňákom, Viliamom T. Gruskom, Milanom Homolkom, Jánom Fajnorom, Petrom Hledíkom, Petrom Geržom, Milanom Milom, Yvonnou Vavrovou a mnohými inými významnými tvorcami, ako aj spoluprácu so začínajúcimi mladými režisérmi a scenáristami - televíznymi debutantami.
Z éry pôsobenia v divadle bola preňho veľkým zážitkom práca s Jurajom Jakubiskom na príprave Tisícročnej včely (výber hercov z oblastných divadiel), dokonca si sám vo filme zahral postavu Mateja Sroka.
„Dramaturg má byť „muž v pozadí“, nemusí žiariť... Spomienok na svoju prácu mám veľa - cesty za Slovákmi v zahraničí (Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko, Rakúsko, Česká republika), na koncert „Proglas v rímskej bazilike Santa Prassed, na súťaž operných spevákov v talianskom Trevise, či na prístupové rokovania o vstupe Slovenska do NATO v Prahe – o všetkých týchto udalostiach sa nakrútili dokumenty“ uviedol Peterich. Spomenul si aj na úsmevnú príhodu: „Stavali sme viac menej svojpomocne rodinný dom. V tom čase som v Sabinove autorsky pripravoval diel z cyklu Mestá a tváre. Tamojší známy telocvikár ma pozval na návštevu do rodiny. Uvítali ma slovami: Pán redaktor, cíťte sa tu ako doma! Zo mňa vypadlo: Tak mi dajte montérky...“
Stále spätý s televíziou
Medzi jeho posledné dramaturgie v STVR patria televízne cykly Bratislavské pondelky, Herečky, Večera s Havranom, Slovenskí archeológovia vo svete, History, GEN.Sk či dokument Generál Viest. Interný pomer, v rámci ktorého si vyskúšal viacero pozícií (zástupca šéfredaktora LDV, publicistiky a dokumentu, vedúci tvorivej skupiny publicistiky a dokumentu, tímlíder pre oblasť dramatickej tvorby), mu skončil v roku 2024, ale po ňom pokračoval externe ako pracovník Programovej služby Dvojka.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
