HISTÓRIA

Životopis

Popri gymnáziu študoval hru na klavíri u Mikuláša Moyzesa na Hudobnej škole v Prešove, absolvoval Akadémiu Ferenca Liszta v Budapešti (1924, klavír – István Thomán, dirigovanie – Emil Ábrányi, kompozícia – Leó Weiner, Zoltán Kodály).

Ako kapelník pôsobil v Čechách, Nemecku a Rakúsku (1925 – 1933). Potom bol pedagóg, neskôr riaditeľ Mestskej hudobnej školy v Prešove (1933 – 1945). V Slovenskom, resp. Československom rozhlase v Košiciach pracoval v rokoch 1945 – 1955, z toho ako hudobný redaktor (1945 – 1951), neskôr šéf hudobného oddelenia (1951 – 1952) a dirigent košického rozhlasového orchestra (1952 – 1955). Po odchode z rozhlasu bol riaditeľ Konzervatória v Bratislave (1955 – 1966). Od roku 1962 na dôchodku, ale pôsobil aj ako predseda výboru Slovenského hudobného fondu (1962 – 1967).

S Československým, resp. Slovenským rozhlasom externe spolupracoval ešte pred nástupom doň, v Košiciach a počas vojny v Prešove účinkoval v živých vysielaniach. Ako klavirista mal široký repertoár od baroka až po súčasnosť, hral aj vlastné skladby a skladby súčasných skladateľov. Ako dirigent košického rozhlasového orchestra sa zaslúžil o dobrú interpretačnú úroveň tohto telesa. Autor scénických hudieb k rozhlasovým hrám (Dvaja bratia, Žiť v pokoji, Stratené hračky) komorných symfonických diel, piesní. Upravoval ľudové piesne a zhudobňoval poéziu slovenských básnikov (E. B. Lukáč, P. Horov).

Získal Cenu Matice slovenskej (1937), Cenu Jána Levoslava Bella (1968). Nositeľ titulu zaslúžilý umelec (1968).