FERENČÍK, Milan Mgr. Art.
slovenský televízny, divadelný a filmový scénograf
Dátum narodenia: 2. 1. 1953, Bratislava
Životopis
Milan „Miťo“ Ferenčík študoval v rokoch 1968 – 1972 strednú umelecko-priemyselnú školu, a v rokoch 1973 – 1978 Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pod vedením prof. Ladislava Vychodila na odbore scénografie získal titul diplomovaný Mgr. Art. V rokoch 1979 – 1989 bol scénografom v divadle A. Bagara v Nitre, kde vytvoril štyri desiatky divadelných projektov. Zároveň spolupracoval so Slovenskou televíziou (cca 100 televíznych inscenácií a niekoľko filmov) a so Slovenským národným divadlom (okolo 50 operných inscenácií). V rokoch 1991 – 1992 pôsobil ako umelecký riaditeľ Dekoračných dielní Slovenského národného divadla. S pražským Národným divadlom spolupracoval v rokoch 1997 – 1999 na baletoch Isadora Duncan a Onegin, v rokoch 2004 – 2005 na Carmen a Rusalke pre Štátnu operu Praha. Pre japonskú umeleckú agentúru Nasa navrhol dekorácie k opere Tosca (koprodukcia so SND). V roku 2008 spolupracoval s rakúskou agentúrou na opere Madam Butterfly pre indické divadlo v Bombaji. V roku 2000 bol za návrhy scény k televíznemu videofilmu Prstene pre dámu ocenený v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1992 založil vlastný Art Design Atelier 1, ktorý sa venuje návrhom, projektom a realizáciám rôznych interiérov a výstav. V roku 1998 sa ateliér podieľal na realizácii slovenského pavilónu na Expo Lisabon v Portugalsku. Pre Festival Aphrodite Pafos na Cypre vytvoril 24-metrovú dekoráciu do opery Otello pre SND. V poslednom období často spolupracuje s Národným divadlom Ostrava a so Štátnou operou Košice. Počas svojej umeleckej tvorby absolvoval množstvo autorských a kolektívnych výstav.
Ako čo najlepšie oklamať diváka
Milan Ferenčík hovorí o svoje profesii otvorene. „Možno to znie trochu tvrdo, ale televízna a filmová scénografia je práve o tomto. Architekt – scénograf sa totiž pri ateliérovej stavbe interiéru k tomu či onomu scenáru televízneho (filmového) projektu snaží vytvoriť čo najdokonalejšiu ilúziu reálneho prostredia – oklamať diváka, presvedčiť ho, že sledovaný dej sa odohráva v reále. Samozrejme, že toto platí len v prípade, že nechceme zámerne vytvoriť nejakú výtvarnú štylizáciu – napr. ‘verneovky‛ režiséra Zemana, televízne rozprávky so štylizovanými prvkami interiéru v zjednocujúcom farebnom alebo maľovanom horizonte. K tomuto sa ešte vrátim, keďže som spolupracoval práve na množstve rozprávok, kde som niekedy volil aj tento spôsob inscenovania..“
Televízna a filmová scénografia, výroba rekvizít je náročná práca a nie každý architekt to dokáže. V Slovenskej televízii existovalo výtvarné oddelenie sústreďujúce architektov, kostýmové výtvarníčky, grafikov, umeleckých patinérov – maliarov, sochárov. Celému tomuto tímu velil Ladislav Hupka. Pod jeho vedením to bolo do roku 1989 veľmi príjemné prostredie.
Osudy niektorých „kulís“
Kúsok od Bratislavy - pri Borinke - bola pre nakrúcanie historického filmu postavená sedliacka usadlosť a neskôr ju použili aj v ďalších filmových dielach. Ani nie 40 kilometrov odtiaľ, pri Lakšárskej Novej Vsi vybudovali dokonca celú dedinu, ktorá poslúžila ešte veľkakrát aj pre iné projekty. Scénograf Ferenčík tam v jednej scéne filmu Albert, Alber použil drevenicu, ktorú pílili dvaja bratia na polovičku, aby si tak rozdelili dedičstvo po otcovi. Ateliérové stavby sa tiež často ‚predávali“ ďalej, stavbu vesmírnej lode do filmu „Votrelec“ údajne s malými úpravami niekoľko krát použili aj na iné projekty. „Ja sám som cítil nostalgiu za zbúranou dekoráciou, ktorú som navrhol pre film ´Láska na vlásku´ Postavili ju v roku 2014 v najväčšom televíznom štúdiu v Mlynskej doline. Stredoveký interiér v štúdiu bol súčasťou exteriérov nakrútených na Oravskom hrade. Firma, ktorá ju realizovala, urobila dokonalú prácu – ateliérová stavba by zniesla najvyššie kritériá a keby ju boli postavili inde a mohla ‘čakať‛ na klienta, určite by ju použili ešte mnohokrát potom.“
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
