„S takým hlasom musíš ísť do rozhlasu“

Po pôsobení v športovom týždenníku TIP (futbal, hokej) nastúpil v roku 1976 do Československého rozhlasu v Bratislave. K práci v športovej redakcii ho priviedla Mária Lukačovičová - Zavarská - prvá rozhlasová športová komentátorka v Československu - s úsmevným argumentom: „s takým hlasom musíš ísť do rozhlasu…“ Ešte ako rozhlasového redaktora ho práve po počutí jeho hlboko posadeného hlasu angažovala režisérka Zora Bachnárová do pozície moderátora Televízneho klubu mladých.

V športovej redakcii Čs.rozhlasu pozorne vnímal rady svojich starších kolegov, vtedy už známych osobností športovej žurnalistiky v celom Československu, najmä Gaba Zelenaya a Rudolfa Galla, ale popri rešpektovaní ich štýlu práce sa snažil v rozhlasovej reportáži hľadať vlastnú cestu. Venoval sa najmä domácemu ligovému futbalu a hokeju, zjazdovému lyžovaniu, biatlonu a úpolovým športom.

V roku 1981 sa mu pošťastilo vysielať priamu reportáž zo vzpieračských majstrovstiev ČSSR v Štúrove, keď Oto Zaremba v trhu (187,5 kg) a dvojboj (415 kg) vytvoril svetové rekordy - jediné dva vo vzpieraní utvorené na území Slovenska.

Jeho srdcovou záležitosťou však boli legendárne cyklistické Preteky mieru, ktorých absolvoval 15. „Na Pretekoch mieru v prudkom daždi vypovedali stierače v reportážnom aute, z ktorého sme priamo reportovali dianie v etape. Keďže na opravu nebol čas, šofér priviazal na stierače káble a potom „rozpohyboval“ poťahovaním ten ľavý na svojej strane zatiaľ čo druhý stierač obsluhoval spolujazdec, poľský reportér ,“ rozpamätá sa na jeden z ročníkov. Najradšej spomína na reportáže z jazdy slovenského cyklistu Jána Svoradu za celkovým prvenstvom v roku 1990.

V roku 1993 „prestúpil“ z vtedajšieho Slovenského rozhlasu do Slovenskej televízie. Obe masmédiá boli vtedy ešte samostatnými inštitúciami.

Ako rozhlasový reportér absolvoval OH 1992 v Barcelone, majstrovstvá sveta v hokeji (1991 a 1992), MS v cyklistike (1981, 1991) a štvoro MS v cyklokrose (1990-1993). V „televíznej“ ére svojej kariéry sa zúčastnil ešte na olympiáde 1996 v Atlante, na MS v hokeji (1996,2000) MS v cestnej cyklistike (1993,1994) a dvakrát na svetovom šampionáte v cyklokrose (1994, 1999)

Cena od SOŠV

V roku 2002 nadviazal na svoje predošlé skúsenosti ešte z čias pôsobenia v Československom rozhlase, keď vysielal reportáže z Pohára rozhlasu v atletike žiactva (zapojené boli najlepšie školy v celej federácii) i z Plaveckej štafety miest ČSSR. Súťaží sa vtedy zúčastnili tisíce účastníkov.

Tentoraz sa mu vďaka jeho televíznej mediálnej podpore podarilo spopularizovať Plaveckú štafetu miest do takej miery, že sa do nej zapojilo až 20 000 plavcov z dvadsiatich slovenských miest.

Po jeho odchode z STV už akcia nepokračovala a trofej za prvenstvo je odvtedy na magistráte mesta Prešov.

Milan Michalič sa s rozhlasovým a televíznym športom rozlúčil po 27 rokoch. Od roku 2003 pôsobil ako hovorca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Za celoživotnú propagáciu športu a olympizmu prostriedkami publicistiky mu Slovenský olympijský a športový výbor udelil v roku 2023 Cenu Mira Procházku.