HISTÓRIA

Pôsobenie v Československom rozhlase

V Československom rozhlase pracoval ako redaktor v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež Literárnej redakcii v rokoch 1963 – 1967 a 1969 – 1973. Ako rozhlasový redaktor pripravoval relácie o staršej slovenskej literatúre, kde jeho sprievodcami boli Daniel Rapant, Ján Marták, Ľudo Zúbek a Rudo Brtáň. S Júliusom Farkašom a Jarmilou Prihelovou nahral reláciu Aj tu svieti slnko o škole pre nevidiacich v Levoči. Pripravoval aj cyklus Básnik sám doma so svojou poéziou (Th. H. Florin) a nahral rozhovory s T. J. Gašparom, Jožom Nižnánskym a Jánom Hrušovským. Pripravil aj životopisné dramatické pásmo Sen o hrdinstve (1964) o spisovateľovi Karlovi Mayovi.

Prepustený z Československého rozhlasu

V roku 1973 musel z rozhlasu nútene odísť, ideológovia vyhodnotili jeho vianočnú reláciu Hodina s veľkou knihou o Dobšinského povestiach ako politicky chybnú, údajne narážala na okupáciu ČSSR piatimi armádami Varšavskej zmluvy.

Po odchode z rozhlasu redaktor časopisu Slovenské pohľady (1973 – 1978), neskôr výskumný pracovník Ústavu umeleckej kritiky (1978 – 1980 a 1983 – 1990). V rokoch 1980 – 1983 pôsobil ako tlačový tajomník ministra kultúry SSR Miroslava Válka.

V diplomatických službách

Po roku 1990 pôsobil v diplomatických službách, najprv veľvyslanec Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Rumunsku (1990 – 1992) a Slovenskej republiky v Rumunsku a Moldavsku (1993 – 1997). Vydával časopis Dilema a bol riaditeľom Národného literárneho centra, potom Literárneho informačného centra (1999 – 2001). Neskôr pôsobil ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti (2001 – 2006).

Externý rozhlasový spolupracovník

Autor rozhlasovej hry Posledné bolo mlčanie (1976) a rozhlasovej poviedky Zbaviť sa zla (1988). Zdramatizoval romány Jula Verna Vynález skazy (1967) a Andrého Benzimra Chodba smrti (1968). Príležitostne spolupracoval s rozhlasom, napr. ako autor literárnych pásiem, verejnej nahrávky o tvorbe Petra Jaroša Sága rodu Pichandovcov (1982), pripravoval aj diskusie so spisovateľmi a hercami o rybárstve, v roku 1987 v relácii Ako som stretal ryby sa hovorilo i o ochrane životného prostredia, čo vzbudilo nevôľu ideologického tajomníka ÚV KSS Ľudovíta Pezlára, ktorý reláciu označil spolu s publikáciou Bratislava nahlas za frontálny útok na politiku KSS.

Z rumunčiny preložil rozhlasovú hru Iona Dezideriu Sirba Plautus a fanfaróni (2000), rozhlasovú monodrámu Marin Sorescu Jonáš (2002).

Rozhlas vysielal aj ukážky z prekladateľskej tvorby (Dumitru Radu Popescu).

Prekladá z rumunčiny (D. R. Popescu, H. Lovinescu a i.), maďarčiny (Á. Göncz a i.) a češtiny (O. Pavel, J. Mahen a i.). Početné preklady, recenzie, úvahy a publicistické príspevky publikoval vo viacerých kulturno-spoločenských periodikách.