Životopis

Absolvoval štúdium filozofie a psychológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1957). Najprv pôsobil ako metodik a dramaturg v koncertnej a estrádnej agentúre v Prahe (1957– 1961).

V Československom rozhlase pracoval v rokoch 1961 – 1973, ako režisér v Banskej Bystrici (1961 – 1971), vedúci redaktor v Bratislave (1971 – 1973).

Potom bol vedúci divadelného oddelenia na Ministerstve kultúry SSR (1973–76), šéf činohry SND (1976 – 1979), pracovník Zväzu slovenských dramatických umelcov (1979 – 1989, z toho 1987–89 jeho predseda), pracovník Slovenskej literárnej agentúry LITA (1990 – 1991), od 1991 v slobodnom povolaní.

Napísal viacero rozhlasových hier, z ktorých niektoré aj režíroval: Sviatosť naivity (1967), Návrat (1968), Šok (1969), Vidina (1970), Vražda vo Fermiho ústave (1971), Portrét neznámej (1971), Pavučina (1978), Adaptačný stres (1984), Andante Soguos (1993), Výsluch alebo čestné slovo fízľa (1996), Letenka do Milána (1996), Epitaf pre Filipa I. , Objednávka, Cena za omyl (všetky 1998). Bol členom autorského kolektívu rodinného rozhlasového seriálu Kontexty. Režíroval pôvodné hry popredných rozhlasových autorov (E. Štric, J. Solovič, E. Kočiš, N. Tanská, J. Vdovják).

V 70. a 80. rokoch sa jeho hry často uvádzali na slovenských profesionálnych i ochotníckych scénach: Sólo pre bicie (hodiny), Zurabája alebo Epitaf pre živého (obe 1973), Prekroč svoj tieň (1974), Sonatína pre páva (1976), Čas brieždenia, Prelúdium v mol (obe 1984), Post scriptum (1986), Polostrovy vianočné (1987), Prominenti na úrazovke, (1989), po roku 1989 okrem jeho hry Rozlúčka (2008) sa jeho hry inscenovali už len na zahraničných prestížnych scénach v Rusku, Maďarsku, Fínsku, Nemecku, Poľsku. Jeho hra Doletíme do Milána (2000) mala celosvetovú premiéru v moskovskom Divadle N. V. Gogoľa.

Podľa jeho scenárov Čs. televízia nakrútila televízne filmy a inscenácie Strecha úniku, Biely autobus, Passodoble pre infarkt, Vymodelujem more a seriál 39° v tieni (1976).

Získal Národnú cenu SSR (1974), zaslúžilý umelec (1984), nositeľ Pribinovho kríža II. triedy (2003).