Životopis

Absolvoval štúdium na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1964).

Bol redaktorom časopisu Matičné čítanie (1968 – 1971). Pre politické postoje v roku 1968 a nesúhlas s okupáciou bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a mal znemožnenú publikačnú činnosť. Niekoľko rokov bol nezamestnaný (1971 – 1974), pracoval ako údržbár tenisových kurtov, skladník a energetik v Stavoindustrii v Banskej Bystrici. Pod rôznymi pseudonymami spolupracoval s Československým rozhlasom v Banskej Bystrici. Udržiaval styky s českým disidentom, napr. s Ludvíkom Vaculíkom a jeho poviedky vyšli v Čechách v samizdate.

Po páde komunizmu bol redaktorom literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici (1990 – 2003). Rozhlas často vysielal ukážky z jeho najnovšej prozaickej tvorby.

Je autorom rozhlasových hier Šťastné a veselé prežitie (1990), Noc s Faustom (1993), Noc nad studňou (2003), Ešte pred konečnou, zdramatizoval poviedku Gustáva Maršalla-Petrovského Môj svokor Tlčhuba (2007) a poviedku Martina Kukučína Tri roje cez deň (2008).

Pre televíziu napísal rozprávkovú hru Nedobytný hrad (1973).

Knižne debutoval zbierkou poviedok Dokumenty o výhľadoch (1966), potom vydal ďalšiu zbierku poviedok Okultizmus (1968). Po publikačnom zákaze vydal v samizdate poviedky Zvuky ticha, kniha vyšla v rozšírenej verzii v roku 1991 pod názvom Pereat. V 90. rokoch mu vyšli ďalšie, skôr napísané diela ako Chliev a hry (1990), Párenie samotárov (1993) a Oči kuričove (1996). Napísal aj ďalšiu zbierku próz Chlieb a kry (1996) a neskôr mu vyšli knihy Hore pupkom, pupkom sveta (1998), Bystrica v.... tom (2000), Memoáre medeného mesta (2006).

Nositeľ Ceny Ivana Kraska za debut (1967) a Ceny Dominika Tatarku (1998) a Ceny Tatrabanky (1998).

Rozhlasové dokumenty o ňom a jeho tvorbe napísali Oleg Pastier: Horúce jesene, mrazivé letá , Radoslav Passia Hrúz je v tom (2006) a Ivica Ruttkayová Umlčaní 2. časť (2017).