HISTÓRIA

Životopis

Absolvovala štúdium filozofie a francúzštiny na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1949).

Pôvodne psychologička v Psychologickom ústave pri Krajinskom úrade ochrany práce v Bratislave (1944 – 1949), potom sekretárka tlačového pridelenca (manžela Petra Karvaša) na čs. vyslanectve v Bukurešti (1949 – 1950).

V Československom rozhlase pracovala v rokoch 1951 – 1970 ako redaktorka, pre politické postoje v roku 1968 musela z rozhlasu odísť, pracovala ako knihovníčka Divadelného ústavu v Bratislave (1970 – 1978).

V rozhlasovej publicistike dávala dôraz na sociálne problémy, vysielala reportáže, komentáre, rozhovory s poprednými osobnosťami, ale aj s obyčajnými ľuďmi. V roku 1967 bola členka redakčného tímu, ktorý pripravoval reláciu Dobré ráno, živé a kontaktné ranné vysielanie, ktoré znamenalo prelom v koncepcii rozhlasu, dovtedy sa väčšina relácií okrem správ a Rozhlasových novín vysielala z pásov. Pripravovala aj relácie Dnes večer čakajte  priateľa (1963), Žijeme na jednej planéte (1966).

Z významných relácií:

• Ako nás poznačila (o knihe Mc Luhana Dorozumievacie prostriedky, 1967),
• Druhé pohlavie (o rovnomennej knihe Simone de Beauvoir, 1968)
• Ako nás poznačila epocha (o knihe S. Freud: Muž zvaný Mojžiš, 1968)

Napísala publikáciu z rozhlasovej teórie Teoretické a metodické postrehy k charakteristike rozhlasového rozhovoru (1960).

Ako psychologička písala o problematike fyzickej práce mládeže nad 14 rokov, vzťahu človeka k práci, o voľbe povolania. Svoje teoretické články publikovala v časopise Otázky žurnalistiky (Úvahy okolo rozhlasového rozhovoru, Zvukovú autentičnosť predovšetkým, Spoločenské aspekty rozhlasu a televízie) a v Psychologickom sborníku SAV.

Preložila z ruštiny knihu pre deti Príhody plavčíka od J. L. Likstanova (1961).

Ernest Weidler o nej napísal rozhlasový dokument Spomienky na Perlu (1990).