HISTÓRIA

Životné osudy

Počas Slovenského štátu bol rasovo prenasledovaný, internovaný v pracovnom tábore (1943 – 1944). Po prepustení pracoval v Neografii v Martine, zároveň pomáhal ako dramaturg v Slovenskom komornom divadle v Martine (1944).

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal redaktorom a hlásateľom Slobodného slovenského vysielača, po zatlačení Povstania do hôr bojoval ako partizán.

Po vojne bol dramaturgom v Slovenskom rozhlase (1945) a na Novej scéne Slovenského národného divadla (1946 – 1948). Krátko bol v diplomatických službách, kultúrny atašé v Rumunsku (1949 – 1950), potom pracovník Povereníctva školstva, vied a umení (1950 – 1956).

Prednášal na Vysokej škole múzických umení (1956 – 1974), z politických dôvodov prepustený, bol obmedzovaný aj publikačne, pracoval vo Výskumnom ústave kultúry (1974 – 1980). Od roku 1980 na dôchodku. Po roku 1989 rehabilitovaný, pôsobil ako člen Rozhlasovej rady.

Rozhlasový dramatik

Autor mnohých rozhlasových hier, niektoré prepracoval na divadelné hry. Jeho prvé rozhlasové hry, scénky a skeče sa za Slovenského štátu vysielali pod pseudonymom: Strýko z Ameriky, Križovatka, Pozor, zlý duch, Dvaja autori píšu skeč, Prípad v univerzitnej knižnici, Škandál v redakčnom stole, Rukopis piráta Archibalda (všetky 1941), Slečna autorka, Kačica (obe 1942), Vec treba prerobiť, Galiba pred mikrofónom, Muž, ktorému nedali prehovoriť, Hanibal pred bránami, čiže Trampoty reportéra Konvalinku (všetky 1943), Spolok piatich „P“ (1944). Pokus doktora Haralda (1943) je prvá rozhlasová sci-fi hra.

Po konci druhej svetovej vojny písal ďalšie rozhlasové hry, niektoré sa odvysielali aj v zahraničí: Krv, Živly (obe 1946), Maják (1947), Priepasť (1948). Po roku 1948 tvorí rozhlasové hry len príležitostne, venuje sa skôr divadelným hrám a teoretickým dielam. V druhej polovici 60. rokov znovu intenzívnejšie až do zákazu na začiatku 70. rokov spolupracuje s rozhlasom: Prípad podstavec (1966), Sedem svedkov (1967), Malá anketa, Absolútny zákaz alebo Balada poslušnosti (obe 1968), Carltonovská komédia (1969), Výsluchy I., Výsluchy II. (1970). V čase normalizácie sa jeho rozhlasové hry nevysielali ani v reprízach. Až po roku 1989 uviedol rozhlas jeho ďalšie rozhlasové hry Nočná návšteva, Vo výťahu (obe 1990), Chuť chrenu, Intermezzá 1 – 7 (všetky 1992), Potreba dôkazu 1 – 7, Zločin Dariny Pivoňkovej (všetky 1994).

Plodný divadelný autor

Ako divadelný autor debutoval hrou Meteor (1948), z ďalších jeho významných hier treba spomenúť: Bašta (1948), Diplomati (1958), Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Jazva (1963), Veľká parochňa (1965), Experiment Damokles (1967), Absolútny zákaz (1969). Ani jeho divadelné hry sa v normalizácii nesmeli hrať. Až v roku 1986 uviedla Poetická scéna jeho hru Súkromná oslava (1986). Neskôr mu ešte divadlá inscenovali hry Zadný vchod (1987), Vlastenci z mesta Yo (1988).

Jeho divadelnú hru Polnočná omša sfilmoval režisér Jiří Krejčík (1962).

Venoval sa aj teoretickým problémom drámy v odborných publikáciách Úvod do základných problémov divadla (1948), Priestory divadla a divadlo v priestore (1977). Je autorom kníh o rozhlasovej dramatickej tvorbe Kapitolky o rozhlase (1948), Rozhlasové umenie v epoche televízie (1992).

Napísal takmer tri desiatky prozaických prác – romány, novely, zbierky poviedok. Ako prozaik debutoval v roku 1946 knihou Niet prístavov, známe sú napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957) či Humoresky a kratochvíle (1984). Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste (1979).

Nositeľ titulu zaslúžilý umelec (1966).