Životopis

Absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1961).

Pôvodne herečka v Krajskom divadle v Nitre (1962 – 1967) a v Tatra revue (1967 – 1970).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala v rokoch 1970 – 2003, najprv ako režisérka publicistických relácií, potom ako režisérka Slovesnoumeleckej realizácie, po odchode do dôchodku v roku 2003 naďalej ako režisérka externe spolupracovala so Slovenským rozhlasom. Bola aj vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny.

V rozhlase režírovala rozhlasové hry, literárne a dramatické pásma, chvíľky poézie a čítania z próz. Uplatnila sa najmä ako režisérka zábavných relácií a rozhlasových hier pre deti a mládež a rozprávok – Dušan Široký: Nedokončený rozhovor (1976), Vlado Bednár a Tomáš Janovic: Kľúčikové kráľovstvo (1979), Elena Antalová: Tieň (1980), Benjamín Škreko: Skrotenie draka (1981). Režírovala aj rozhlasové hry Jozef Repko. Príbeh môjho hrdinu (1981), Elena Králiková-Burzová: Čudochrobák (1983), Vilma Juríčková: V kolektíve obľúbený (1984), Táňa Kusá: Bingo baby (2001), dramatizácie slovenskej klasiky L. N. Jégé: Výhody spoločenského života (1981) a Radosti života (1984).

Vytvorila aj niekoľko postáv v rozhlasových hrách, v hre Ivana Svetka Mliečna cesta hrala rozhlasovú režisérku. Účinkuje aj v televízii a v dabingu.

Členka porôt rozhlasových súťaží (Festival rozhlasovej tvorby, festival Zázračný oriešok – súťažná prehliadka najlepších rozhlasových rozprávok, ktoré vznikli v Slovenskom rozhlase), recitačnej súťaže Vansovej Lomnička.

V divadle v Nitre hrala v hrách Petra Zvona Tanec nad plačom, Arthura Millera Salemské bosorky, Pohľad z mosta, Jozefa Hollého: Geľo Sebechlebský, William Shakespeare: Othello a p.

Na 9. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch v kategórii hier pre mládež získala Hlavnú cenu za réžiu hry Dušana Kužela Ale veď ja mám pravdu (1985).

Dostala cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo (2001. Emil Benčík pripravil o jej tvorbe reláciu Boli sme pri tom (2006).