Životopis

Absolvoval štúdium estetickej výchovy a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1973).

Už počas vysokoškolských štúdií začal pracovať v Československom rozhlase, bol redaktorom Literárnej redakcie (1971 – 1979), redaktor oddelenia kultúry denníka Pravda, neskôr zástupca šéfredaktora (1979 – 1989), krátko, niekoľko týždňov, bol vedúci oddelenia kultúry na ÚV KSS (1989). Po roku 1989 bol na voľnej nohe, neskôr pracoval v TASR (1993 – 1995 a 1999 – 2002) a v Národnom literárnom centre, kde bol riaditeľ knižnej distribučnej siete Hrebenda (1995 – 1998). Spolupracoval s medzinárodnou Galériou MIRO a od roku 2003 viedol vydavateľstvo Alexandra zamerané na vydávanie pôvodnej literatúry.

Ako redaktor Literárnej redakcie pripravoval chvíľky poézie (Večerné reflexie, Nedeľná báseň), literárne pásma a rozhovory s poprednými spisovateľmi (Rudolf Fabry, Ivan Stodola). Aj po odchode z rozhlasu neprestal byť autorsky činný – pripravoval cykly pásiem s poprednými slovenskými výtvarníkmi Obraz a slovo a Socha a slovo (Ludwik Korkoš, Tibor Bártfay, Alexander Ilečko, Zdeno Horecký, Klára Patakyová) o ich vzťahu k literatúre a ako umelecké slovo inšpiruje ich tvorbu. Autor početných životopisných dramatických pásiem (Picasso, Ovidius, Heine, Friedrich Schiller, Archimedes, Ján Hollý, Ján Kollár, Milo Urban, Johann Wolfgang Goethe, Ivan Hálek). Napísal rozhlasovú hru Tato. Rozhlas často vysielal jeho verše a poviedky, neraz i z rukopisu. Odvysielal z rukopisu i jeho spomienkovú prózu V hájiku zvanom Gaštanovom. Pod jeho menom písal literárne pásma Andrej Nemčok, ktorý bol za činnosť v augustovom protiokupačnom vysielaní v roku 1968 prepustený z rozhlasu a mal zakázané publikovať.

Básnické prvotiny publikoval v časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo, v literárnych zborníkoch a v denníkoch v 70. rokoch. Knižne debutoval zbierkou básní Kamenné úžasy (1970). Autor početných básnických zbierok prevažne ľúbostnej poézie Krehká (1973), Stvorenie slnka (1977), Variácie (1980), Umývanie vody (1985), Obyčajný život (1986), Obojstranný zápal sŕdc (1988), Horiaca ruža – Diebrennende Rose (1995), Vôňa tela, vôňa slov (1999), Putovanie k Styxu (2005). Písal aj prózu Rozhovor so Svetlanou (1976), Portrét pekára (1982), Press a stres (1997), Patria nostra – partia ostrá (s legionárom Jozefom Staviščákom, 2003).

Preklady jeho poézie vyšli v češtine, nemčine, ruštine, ukrajinčine a poľštine.

Získal vyznamenania Cenu Masarykovej akadémie umení v Prahe (1994), Európsku medailu Franza Kafku (2000), Osobnosť Petržalky (2004).