Samuel Fontányi

FONTÁNYI, Samuel

obrazový strihač

Dátum narodenia: 23. 3. 1942, Pukanec

Životopis

Po maturite na elektrotechnickej priemyslovke nastúpil v roku 1960 spolu so šiestimi spolužiakmi do oddelenia techniky v Československej televízii Štúdio Bratislava. Prešiel cez prijímaciu technickú komisiu vtedajších špecialistov v zložení: Oravský, Stahl, Šimko, Trsťan a stal sa kamerovým technikom v prenosovom oddelení.

Televízia mala vtedy na Kamzíku jediné vysielacie pracovisko s provizórnou hlásateľňou a jedným filmovým snímačom. Jediný bol vtedy aj ikonoskopický prenosový voz. V roku 1961 dostala bratislavská televízia ďalší prenosový voz s troma kamerami, ku ktorým pridelili po jednom kamerovom technikovi, zodpovednom za stav, údržbu aj servis. O jednu sa staral zodpovedne Samuel Fontányi.

V roku 1967 ho Vojtech Kovaľ presunul do zábehovej prevádzky v budovanom (od roku 1965) televíznom komplexe v Mlynskej doline. Pendlovaním absolvoval aj dlhodobú odbornú stáž v TESLE Radiospoj v Prahe, ktorá vyrábala a dodávala televíznu techniku do Bratislavy. Samuel Fontányi sa začal špecializovať na štúdiovú techniku a dokonca prijímal nových ľudí do oddelení televíznej techniky.

Pomoc počas okupácie 1968

Nesmiernu statočnosť i odvahu prejavil 21.augusta 1968 a v prvých dňoch potom, počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Spolu s kolegami z techniky, riskujúc životy, prevážali amplifikačné zariadenie z budovy Tatrabanky na Námestí SNP na Dunajskú ulicu. Neskôr aj do rozostavanej budovy pri plavárni Delfín, aby prispeli čo najdlhšie (mimo pozornosti sovietskych vojakov) k zachovaniu informačných tokov a televízneho vysielania pre občanov okupovanej ČSSR.

Kolegom v prenosových vozoch pomáhal aj počas prvého farebného vysielania Československej televízie z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970. Nebolo to o nič ľahšie ani menej dramatické, keďže technici museli rozobrať celý prenosový voz a jeho súčasti vynosiť vysoko hore až pod skokanské mostíky na Štrbskom plese. Tam ho znovu poskladať a postaviť aj improvizované štúdio, hlásateľňu a technickú kontrolu.

Prvú kompletne farebnú techniku doviezli z Prahy a inštalovali v bratislavskej televízii v Mlynskej doline v roku 1971 pri príležitosti 1. ročníka medzinárodného televízneho festivalu programov pre deti a mládež „Cena Dunaja“. Slovenská televízia vtedy zriadila tri štúdiá a on sa stal vedúcim jednej z vysielacích zmien.

Prechod na záznamovú techniku

Hoci mu v druhej polovici 70-tych rokov ponúkali pozíciu šéfa filmových strižní, Samuel Fontányi sa rozhodol vykročiť iným smerom. S nástupom záznamovej techniky bola v televízii – okrem filmových strihačov – aktuálnejšia potreba vytvoriť novú televíznu profesiu – obrazový strihač. Samuel Fontányi preto zamieril do oddelenia obrazových strižní k Ladislavovi Halamovi. Všetko sa musel naučiť bleskurýchlo: počas jednoročnej praxe v televíznom spravodajstve.

Stal sa pohotovým, spoľahlivým obrazovým strihačom, stláčajúcim s citom v ten pravý moment gombík na pulte v prenosovom voze alebo v réžii – kúsok od ateliérov či štúdia. Bol pevným okom v reťazci medzi kameramanmi – režisérom – posádkou prenosového voza – komentátormi – vysielacím pracoviskom – divákmi.

Uprednostňoval tzv. plynulý strih v súlade s rytmom, pohybom, logikou diania. Popri svojej práci učil a vychovával aj mladých uchádzačov o toto povolanie. V 80-tych rokoch sa výrazne podieľal na výrobe a živom vysielaní zábavných programov ako Vtipnejší vyhráva, Bakalári, Repete a povestných silvestrovských televíznych estrádach.

Posun k športu

V nasledujúcich rokoch sa meno Samuel Fontányi čoraz viac objavovalo v záverečných titulkoch po skončení priamych športových televíznych prenosov. Nová, moderná technika s multi kamerovými vozmi prinášala nové možnosti i výzvy.

Za vrchol svojej kariéry považuje Samuel Fontányi fakt, že bol prvým slovenským obrazovým strihačom v medzinárodnom štábe IBU počas LOH v Atlante v roku 1996. Po návrate z USA ho riaditeľ televízie Jozef Darmo vymenoval za vedúceho strihačov STV. Tešil sa aj na Olympijské hry v Aténach v roku 2004, no nedočkal sa ich.

V roku 2003 sa v rámci reorganizácie a hromadného prepúšťania Richarda Rybníčka ocitol na zozname vyše 1000 „nadbytočných“ zamestnancov. Rozhodol sa pre dôchodok, no so Slovenskou televíziou spolupracoval ako obrazový strihač externe ešte celých desať rokov. V STV tak odpracoval špičkový obrazový strihač Samuel Fontányi celých 52 rokov.