Tvoriť musel pod pseudonymom

V rokoch 1970 – 1989 bol pracovníkom Československého rozhlasu v Bratislave, od roku 1974 vedúci dramaturg rodinného seriálu Čo nového, Bielikovci? Pôvodne mal mnohé obmedzenia, nesmel publikovať, mal zákaz vystupovať pred mikrofónom.

Neskôr mohol písať rozhlasové pásma a hry pod pseudonymom Karol Ilavský. Ako hlavný dramaturg seriálu Čo nového, Bielikovci? pripravil jeho synopsu, určoval základnú dejovú líniu, charakteristiky jednotlivých postáv.

Spolupracoval s mnohými poprednými rozhlasovými autormi, ktorí jeho návrhy spracovávali do jednotlivých častí. Pod jeho vedením sa rodinný rozhlasový seriál Čo nového, Bielikovci? stal fenoménom vysielanie v 70. a 80. rokoch, patril medzi najpočúvanejšie a najobľúbenejšie relácie Československého rozhlasu v Bratislave.

Jeden z najvýznamnejších autorov rozhlasu

Po roku 1989 jeden z najvýznamnejších autorov rozhlasového dokumentu a rozhlasových hier (Šprintéri, Čierny bocian, Tajfún nad Kukučínkou).

Autorsky napísal niekoľko stoviek rozhlasových relácií, autor voľných cyklov Veľké osobnosti ľudstva (Pierre de Coubertin, Andrej Sacharov, Ignác Semmelweiss, Jean Henri Dunant, Wilhelm Röntgen, Mária Terézia), Americkí prezidenti (Franklin D. Roosevelt, John F. Kennedy). Priblížil aj život a dielo veľkých novinárskych osobností (E. E. Kisch, E. Hemmingway, R. Halliburton, J. Hašek, L. Mňačko, C. Malaparte), aj svojich osobných priateľov (G. Gryzlov, O. Plávková, R. Fabry, B. Ujček).

Napísal aj cestopisné pásma o živote na Podkarpatskej Rusi a o živote našich krajanov v Maďarsku. V rozhlasových dokumentoch stvárnil mnoho tragických osudov ľudí, ktorí sa dostali do súkolia totalitnej moci (uránové bane, gulagy, obete na hraniciach, normalizácia a p.).

Plodný autor z oblasti literatúry faktu. Napísal knihy Boli sme v Nórsku, vo Švédsku a v Dánsku (1957, s J. Verešom), Okienka do Škandinávie (1958, s J. Verešom), Cigánsky plač a smiech (1960), Na križovatkách života (1961), Posledné senzácie (1964, s I. Tänzerom), Prvý gól (1964, s I. Tänzerom), Horúce témy. Slovensko v ringu (1991), Ako umiera hotelier (1998), Americkí prezidenti (1999), Páni novinári I. (2004), Drámy na hraniciach (2004), Páni novinári II (2006), Odpísaní (2006), Bombardovanie Apolky (2007), Zabudnite na Kocha (2008), Božie muky (2009), Svedkovia mojej doby (2011). Mnohé knihy napísal na základe svojich rozhlasových relácií.

Za svoju rozhlasovú i autorskú činnosť bol často oceňovaný:

• Ocenenie Slovenského literárneho fondu za rozhlasový cyklus Čo nového, Bielikovci? (1984)
• Hlavná cena na Festivale rozhlasových hier Piešťany za hru Čierny bocian (1989)
• Medaila J. Murgaša za dramatickú tvorbu v Slovenskom rozhlase (1996)
• Pocta J. M. Hurbana od ministra kultúry Slovenskej republiky (1998)
• Medaila Literárneho fondu za dramatickú tvorbu v Slovenskom rozhlase (1998)
• Osobitná cena VÚB (1999)
• Krištáľový mikrofón (2001)
• Cena Vojtecha Zamarovského (2002, 2007)
• Hlavná cena E. E. Kischa (2003 a 2004)
• Hlavná cena na festivale rozhlasovej tvorby v oblasti rozhlasového dokumentu za dokument Kývali sme hraničiarom (2013)

O jeho rozhlasovej tvorbe pripravil reláciu Marián Grebáč Takí sú rozhlasáci (2011). Pripomenúť si Slava Kalného môžete aj v archíve PLUS.