HISTÓRIA

Životopis

Ako gymnazistka účinkovala v rozhlasových reláciách pre deti. Začala študovať na Pedagogickej fakulte. V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala ako hlásateľka v rokoch 1950 – 1990, najprv v Bratislave (1950 – 1954), potom v Košiciach (1954 – 1990). Bola moderátorkou publicistickej relácie Spoločne hľadáme odpoveď i množstva verejných nahrávok vo východoslovenských kultúrnych domoch. Aj po odchode do dôchodku spolupracovala s rozhlasom, uvádzala reláciu Hudobné pozdravy. Písala aj scenáre k relácii Pozdravy jubilantov. Ako hlasová pedagogička vychovávala mladých redaktorov.

Moderovala živé vysielanie košického rozhlasového orchestra i koncerty Košickej hudobnej jari. Účinkovala aj v literárnych pásmach a rozhlasových hrách (Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Mŕtve duše, 1954; Štefan Kasarda: Na samom konci sám, 1967; Božena Čonková: Mamutie metly, 1976; Mária Kusendová: Mám sa dobre, 1983; Lope de Vega: Fuente Ovejuna, 1982; Štefan Žeromski: Salomea, 1985).

V košickom štúdiu Slovenskej televízie pôsobila ako hlásateľka.

Nahrala niekoľko piesní.

Členka poroty na Hviezdoslavovom Kubíne.

Získala ocenenie Zlatý mikrofón (1986), Krištáľová pyramída (2001), Cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu (2011).

Hana Rodová pripravila o nej profilovú reláciu >> O živej reči.