História

Viktor Lukáč

LUKÁČ, Viktor

režisér

Dátum narodenia: 23. 6. 1930 Rimavská Sobota

Dátum úmrtia: 9. 1. 2019 Bratislava

Životopis

Dva roky študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, potom absolvoval kurz herectva na Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1953).

Začínal ako člen mimického súboru Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave (1953 – 1957 a 1958 – 1961), kde bol zároveň aj asistent režiséra Tibora Rakovského. Bol aj režisér Maďarského oblastného divadla v Komárne (1957 – 1958 a 1961 – 1964) a Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1964 – 1968).

V Československom, resp. v Slovenskom rozhlase pôsobil ako režisér Slovesnoumeleckej realizácie od roku 1968 až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Patril medzi najvýraznejšie režisérske osobnosti rozhlasovej dramatickej tvorby. S jeho pôsobením sú spojené začiatky kvadrofónie v Československom rozhlase – režijne naštudoval kvadrofonickú nahrávku básnickej skladby ruského spisovateľa Michaila Lermontova Démon v hlavnej úlohe s Ivanom Mistríkom (1980).

Najväčší úspech dosiahol na medzinárodnom rozhlasovom festivale Prix Italia, keď hra Dušana Dušeka Muchy v zime, ktorú režíroval, získala Špeciálnu cenu (Special Prize, 1992).

Medzi jeho ďalšie významné umelecké počiny patri jeho rozhlasová adaptácia a réžia divadelnej hry Johanna Wolfganga Goetheho Faust I. – IV. (1976) v dvojúlohe Fausta a Mefistotela s Karolom Machatom a jeho rozhlasová adaptácia a réžia divadelnej hry Edvarda Radzińského Divadlo za čias Neróna a Senecu (1986).

Za svoje réžie bol viackrát ocenený na festivaloch rozhlasových hier – cena za réžiu rozhlasovej hry Jána Hudeca Pavúčia nožička na 2. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1970, hlavná cena na 8. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1982 za rozhlasovú hru Jána Uličného Brumendo.

Medzi jeho najvýznamnejšie réžie patria: Ladislav Luknár: Kuriatko (1972), František Skřivánek: Dvere (1973), Štefan M. Sokol: Normálny život (1973), Luigi Pirandello: Rozkoš z počestnosti (1984), Jana Kákošová: Orchester (1984), Leopold Lahola: Škvrny na slnku (1993).

Získal Cenu Zväzu slovenských divadelných umelcov za rozhlasovú tvorbu (1987), Cenu Literárneho fondu za oblasť rozhlasu (1992), Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo (2001).

Jaroslav Rozsíval s ním pripravil profilový rozhovor v cykle Ľudia – fakty – udalosti (2010).