História

Viktor Oravec

ORAVEC, Viktor

redaktor

Dátum narodenia: 25. 2. 1929 Čachtice, okr. Nové Mesto nad Váhom

Dátum úmrtia: 19. 4. 2019 Bratislava

Syn ORAVEC, Viktor – výtvarník (1960)

Životopis

Zmaturoval na učiteľskej akadémii v Bratislave (1948), neskôr diaľkovo absolvoval štúdium pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1971).

V mladosti sa venoval ľahkej atletike, vynikal v krátkych šprintoch, v skoku do diaľky i v desaťboji, ako dorastenec vytvoril aj slovenský rekord v behu na 60 metrov.

Pôvodne vychovávateľ v učňovskom zariadení ZŤS Dubnica nad Váhom (1952 – 1956) a zástupca riaditeľa pre mimopracovnú výchovu v Učňovskom stredisku Štátne pracovné zálohy (1956 – 1960).

V rozhlase začal pracovať v roku 1960 vo vysielaní pre deti a mládež. Spolu s Ernestom Weidlerom, Oľgou Odzganovou, Eduardom Ivičičom a Ľubomírom Moncoľom pripravoval reláciu pre mladých Na modrej vlne. Relácia v 60. rokoch pre vysielanie tém, ktoré vtedy trápili mladých ľudí, kontaktovosť a premyslenú hudobnú dramaturgiu patrila medzi najobľúbenejšie programy vtedajšieho Československého rozhlasu na Slovensku.

V rokoch 1970 – 1975 pôsobil ako učiteľ na Základnej škole Komjatná, potom sa znovu vrátil do rozhlasu, kde pracoval v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež, pripravoval relácie Na modrej vlne, Mikrofórum a Svet mladých. Po odchode do dôchodku externe pripravoval reláciu Impulzy a spolupracoval s krajanskou redakciou Slovak Radio International (relácia Pre našich krajanov, 1995 – 2011).

Získal niekoľko ocenení: Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby (2012), Cena ústredného riaditeľa za rozvoj Slovenského rozhlasu, Vzorný pracovník Československého rozhlasu.