Nesmrteľné filmové projekcie

Meno Vladimíra Dubeckého je spojené s jeho unikátnym projektom, v ktorom preukázal svoju vytrvalosť i odbornosť. Pre televíznych zamestnancov a pracovníkov z kultúry dokázal usporadúvať dlhé roky, takmer poloilegálne, projekcie skvelých filmových diel z celého sveta. A to v dobe reálneho socializmu, keď sa také filmy oficiálne v kinách nepremietali. Pootváral tým dvere k zakázaným dielam najrenomovanejších režisérov.

Príbeh „Študijných filmových projekcií“ pre umelecko-realizačných pracovníkov televízie odštartoval v lete 1967 raz týždenne v projekčnej miestnosti STV v budove vtedajšej SNR.

Prvými boli francúzske filmové poklady „Pépé le Moko“, "Koniec dňa“, „Väznica parmská“, „Deti raja, „Človek beštia“ či „Diablova krása“. Všetky filmové diela boli zapožičané zo súkromných zdrojov - od zberateľov filmov.

Premietali sa v originálnej verzii: po anglicky, francúzsky, taliansky,nemecky, poľsky, švédsky, maďarsky, srbochorvátsky... Simultánne ich prekladali známe osobnosti ovládajúce cudzie jazyky na špičkovej úrovni. Z množstva mien spomeňme napríklad Szatmáryovú, Kováčovú, Volka, Vlačihu, Mihálikovú, Pažítkovú, Zelenaya, Gašparíkovú-Terenovú, Paniakovú, Hrušku, Handzovú, Krkošku, Košeckú, Ďuríka, Pauleovú či Záborskú.

No ani tu nenechával Vladimír Dubecký nič na náhodu. Keďže mal doma svoje vlastné „kino“ – technicky kompletne vybavenú projekciu s projektormi na 35 mm a 16 mm formát, vrátane možnosti premietnutia aj širokouhlého filmu – umožnil prekladateľom pozrieť si tie filmy v predstihu a v pohode najskôr u neho. No už v októbri bol záujem taký obrovský, že projekčná miestnosť s 90 sedadlami nestačila. Nasledovalo premiestňovanie a putovanie projekcií po viacerých bratislavských kinách. Od Domu SČSP a kina Nivy (s kapacitou 250 návštevníkov) cez kino Mladosť až po panoramatické kino Dukla.

K neopísateľnej atmosfére filmových projekcii Vladimíra Dubeckého patril od začiatku neskoro nočný čas ich konania. V decembri 1977 sa podarilo získať priestory kina Hviezda, kam sa zmestilo až 700 filmových nadšencov. Tí postrehli postupné skvalitňovanie dramaturgie, ku ktorej patrilo uviesť 2-3 krátke nové a zaujímavé snímky pred hlavným filmom. Neskôr tvorbu svetoznámych scenáristov či režisérov uvádzali filmoví historici, kritici a iní odborníci. Pre "prominentný klub" v kine Hviezda sa zmenil i rozšíril čas premietania filmov . Bolo to sobotné predpoludnie o 10.30 hod. a k tomu ešte aj nočné projekcie až o 22.30 hod. Potom však prišiel rok 1985, v ktorom Mestská správa kín zrušila zmluvu s odôvodnením, že sa "...uvádzajú filmy v rozpore s poslaním a ideovými zámermi kultúrnej inštitúcie...". Keďže sa v žiadnom inom kine pod správou MSK nemohli projekcie organizovať, po ročnej odmlke našli útočisko v Dome odborov (Istropolis). Kapacita kina v ňom bola 500 miest a prenájom trval až do roku 1990. V rokoch 1992 – 1997 sa na projekcie chodilo do priestorov Charlie centra s kapacitou 180 miest.

Záver v Mlynskej doline

Posledné obdobie života filmových projekcií je spojené s priestorom vo výškovej budove STV v Mlynskej doline, do ktorého sa zmestilo len 100 záujemcov. Propagácia filmov už bola minimálna. Niekoľko plagátikov vyvesených kade-tade na rôznych pracoviskách rozľahlého televízneho areálu oznamovalo len dátum a čas a namiesto konkrétneho titulu len „zahraničný film“.

36 ročný príbeh študijných filmových projekcií sa skončil 31. mája 2003 rozhodnutím vtedajšieho vedenia STV. Na záver krátka štatistika: v rokoch 1967 až 2003 zorganizoval Vladimír Dubecký 1687 študijných filmových projekcií. Priemerný počet divákov bol 320, celková návštevnosť dosiahla číslo takmer 540 000. Každý rok sa úspešne uskutočnilo okolo 46 projekcií. Asi 85% premietaných filmov pochádzalo z americkej produkcie. Raritou je, že návštevníci Dubeckého premietaní videli niektoré filmy dokonca skôr ako diváci v kinách v USA.