Životopis

Študoval hudobnú vedu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1935 – 1937 – nedokončil).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1937 – 1948, najprv hlásateľ (1937 – 1945), potom vedúci redakcie programov pre Slovákov v zahraničí (1945 – 1948). V rozhlasovom vysielaní sa uplatnil aj ako recitátor i ako športový reportér, pripravoval reláciu Športové správy. Vynikol aj ako recitátor a mal prezývku „zamatový hlások“. Po februárovom prevrate v roku 1948 bol z politických dôvodov ako člen Demokratickej strany prepustený z rozhlasu, pretože podľa vyjadrenia Akčného výboru z 31. marca 1948 „...zradil a plne sa zapojil do reakčnej kliky.“

Po prepustení z rozhlasu nemohol si nájsť prácu, na krátky čas sa zamestnal vo firme na opravu výťahov, potom bol pracovník Hudobnej a artistickej ústredne v Bratislave a od roku 1953 až do odchodu do dôchodku roku 1977 vedúci koncertnej prevádzky Slovenskej filharmónie.

Bol organizátor slovenského hudobného života, zaslúžil sa o vznik hudobných festivalov Hudobné leto v krajských mestách v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach i Bratislavskej hudobnej jari, neskôr Bratislavských hudobných slávností. Inicioval vznik Komorného orchestra Slovenskej filharmónie

Bol úspešný stolnotenisový hráč, zväzový kapitán slovenskej reprezentácie (1940 – 1943 a 1945 – 1948), predseda Československej asociácie stolného tenisu (1946 – 1947). V roku 1948 bol nehrajúci kapitán čs. reprezentácie, ktorá na MS v stolnom tenise v Londýne získala zlatú medailu. Stál pri zrode Dunajského pohára v Bratislave v stolnom tenise (1943).

Autor, resp. spoluautor publikácií Hudobné festivaly na Slovensku (so Z. Nováčkom, 1956), Dvadsať rokov Slovenskej filharmónie (1969), Slovenský komorný orchester 1961 – 1971 (1971), Cirkevný hudobný spolok v Bratislave 1830 – 1950 (s H. Holubicovou, 1971), Slovenský filharmonický zbor (1978).

Vzorný pracovník kultúry (1952), zaslúžilý pracovník kultúry (1973).