História

Vojtech Tátoš

TÁTOŠ, Vojtech

hudobný redaktor, skladateľ

Dátum narodenia: 11. 12. 1935 Zvolenská Slatina, okr. Zvolen

Dátum úmrtia: 18. 4. 2008 Banská Bystrica

Životopis

Absolvoval SVŠ vo Zvolene, neskôr diaľkovo štúdium kompozície a dirigovania na ostravskom konzervatóriu (1963).

Pôvodne učiteľ na ZDŠ vo Vígľaši a v Očovej, počas základnej vojenskej služby člen Ústrednej hudby pohraničnej stráže (1957 – 1959), potom učiteľ na ĽŠU vo Zvolene (1959 – 1963).

V rokoch 1963 – 1995 hudobný redaktor banskobystrického štúdia Čs., resp. Slovenského rozhlasu i vedúci hudobnej redakcie (1965 – 82).

V 60. rokoch pripravoval relácie o ľudovej hudbe Okienko do ĽUT a Chvíľka pri stredoslovenských ľudových piesňach. Od druhej polovice 60. rokov spolupracoval na profilovaní štúdiových telies – Ľudovej hudby Ondreja Mrázika a Štúdiového ľudového súboru, ktoré pôsobili do polovice 90. rokov. V roku 1974 vysielal reláciu Pieseň v srdci zrodená, v ktorej predstavoval tvorbu spevákov, inštrumentalistov a malých folklórnych zoskupení kraja. Roku 1981 vypracoval projekt verejných koncertov sólistov a folklórnych kolektívov Stredoslovenského kraja Hrajteže mi, hrajte. V 70. rokoch pripravoval reláciu Hudobné dedičstvo, v ktorej kládol akcent na autentické prejavy ľudovej hudobnej kultúry. Bol autorom mnohých rozhlasových publicistických príspevkov o ľudovej hudbe.

Upravil približne 800 ľudových piesní, najznámejšie boli piesne z Hiadeľa V hornom, dolnom konci (1976), piesne zo Sielnice Hora, hora biela lieska (1976), piesne spod Babej hory, svadobné piesne z Liptovských Sliačov pre zbor a dychový orchester (1965), piesne zo Slatiny Hore dedinou určené ženskému zboru a dychovému orchestru, pieseň z Čičmian Keď som ja húsky pásala určené dychovému orchestru, tri ruské ľudové piesne pre veľký dychový orchester.

Skomponoval aj scénickú hudbu pre rozhlasové hry Hany Zelinovej Ametystový kvet (1966), Kvety Škvarkovej Chlapec s husľami (1974), Kazimierza Przerwu-Tetmajera Balada o Vojtovej Maríne (1987), Rexa Closeho Priepasť (1989), Alojza Čobeja Jakub Surovec (1978), kde popri ľudovej hudbe z Podpoľania využíval i citácie ústnych harmoník a verklíka.

Bol členom programovej rady FSP Detva (1968 – 1990).

Bol členom Slovenského zväzu skladateľov.

Ocenenia: vzorný pracovník kultúry (1975), Cena Karola Pádivého (2004).