Brat bol najväčším vzorom

Rozprávanie začína spomienkou na súrodenca. „Bol to práve môj o 17 rokov starší brat Jindro, ktorý ma zlákal do náručia prírody. Pracoval externe v Československej televízii v Bratislave v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež, takže mal dlhoročné skúsenosti s fotoaparátom i kamerou. Obdivoval som jeho i prácu, ktorej sa venoval, videl som jeho filmársku prácu v Lastovičke a najviac ma potešil, ak ma zobral so sebou“.

Práca dispečera v petržalskej fabrike Matador po skončení elektrotechnickej priemyslovky mladému Zdenovi nevoňala. Dva roky preto do brata dobiedzal , že by radšej jemu robil asistenta kamery. Možno tomu ani neveril, no k 24. narodeninám mu starší brat venoval najkrajší darček.

Začiatkom apríla 1970 prijali do Slovenskej televízie i mladšieho z bratov Vlachovcov. Šťastnou okolnosťou bolo vytváranie špecializovaných tvorivých a výrobných televíznych jednotiek na báze redakcií. Medzi nimi vznikla i Hlavná redakcia dokumentárnych filmov s vedúcim Benediktom Jančim. „Beňo mal úžasné pochopenie, vedel, že dokumentaristi prírody musia byť v teréne celý rok.“ Postupne im v redakcii vytváral potrebné, neskôr až privilegované podmienky na špecifickú tvorbu. Vyfasovali televíznu techniku a nemuseli ju po pár dňoch ani každý mesiac vracať – ako ostatní kameramani či technici. Potrebovali mať stále k dispozícii aj auto do terénu. Dostali teleobjektívy, gumový nafukovací čln s motorom na plavbu po riečnych ramenách, dokonca i príves za auto – aby mohli v teréne dlhšie pobývať a neplatiť za hotely. „Jančimu sme jeho priazeň oplácali snahou robiť kvalitné filmy, ktoré mali u divákov veľký ohlas.“

V prírode samostatne aj osamelo

Od roku 1990 bol Zdeno Vlach na voľnej nohe a živil sa tým, čo ho baví najviac – nakrúca filmy o prírode. Chlapík, ktorý prežíva v drsných podmienkach hôr a v temných hlbokých zákutiach Karpatských lesov medzi zverou, hmyzom a všakovakými živočíchmi – v každom počasí dlhé týždne, ba aj mesiace – musí byť podľa predstavy väčšiny divákov typickým zálesákom. V predstavách isto vysoký a silný hromotĺk s ošľahanou tvárou... Pritom Zdeno je nenápadný, uhladený, skromný chlapík s vyberaným správaním.

Z jeho bohatej dokumentárnej tvorby spomeňme: 10-dielny televízny seriál o chránených územiach Slovenska (1980), „Karpatský les“ (1993) a „V šere horských smrečín“!(1996), televízny seriál „O deťoch a zvieratkách“ (2011), „Kde sa končí les“ (2002), „V ríši kamzíka tatranského“ (2004), „Slovensko – prírodný klenot“ a „V pralesoch Karpát“ (2007), „Vodou tvorená, suchom morená“ (2008), „Príbehy starého lesa“ (2009), filmy „Lovci lesných tíšin“ a „V lúčnom kráľovstve“ (2010), „Strážcovia noci“ (2012), filmy „Medveď obdivovaný aj zatracovaný“ a „Mokrade – Ramsarské lokality Slovenska“ (2013), „Púť vody“ (2014), „Lesné chrámy“ (2015), „Rybárik, spútaný s riekou“ (2016). V roku 2019 vytvoril l filmy „Krajina s vôňou medu", „Návrat sokola". V roku 2020 dokončil film „Krásy Slovenského krasu", v roku 2022 6-dielny seriál „Pralesy Slovenska" a v roku 2023 12-dielny televízny seriál pre deti: „Mláďatá.“.

Zaslúžené ocenenia

Za úžasné prírodopisné diela ho ocenili cenou „Igric“ v Trenčianskych Tepliciach (2002), hlavnou cenou Agrofilmu Nitra „Magna Mater“ (1997), cenou za najlepší slovenský dokument na Envirofilme v Banskej Bystrici (2005), za najlepšiu kameru na Ekofilme v Českom Krumlově (2007) i za najlepší slovenský dokument Envirofilmu v Banskej Bystrici (2011), ocenený v Nitre bol film „Krajina s vôňou medu“ (2019).