Slovanskí apoštolovia, solúnski bratia Cyril (Konštantín) a Metod, vyslaní byzantským kráľom Michalom III. na žiadosť kniežaťa Rastislava, pôsobili na území Veľkej Moravy v 9. storočí. Rastislav potreboval pre svoju krajinu nielen biskupa, ale aj politickú podporu na ustálenie moci a pomoc v boji o nezávislosť spod franskej moci. Bratia so svojou skupinou prišli na misiu dobre pripravení.

Konštantín, zdatný filozof, vytvoril nové písmo, hlaholiku, a ako prvý preložil do slovanského jazyka časti Biblie a texty bohoslužieb. To, že boli bratia i šikovnými diplomatmi, dokázali pri jednaní s pápežom Hadriánom II., ktorý uznal ich základné požiadavky: založenie školy vedenej Metodom, ktorá znamenala začiatok éry rozvoja slovanského písomníctva, vysvätenie slovanských učeníkov a uznanie tzv. staroslovienčiny ako štvrtého kresťanského liturgického jazyka. Na Veľkú Moravu sa vrátil Metod už bez Konštantína, ktorý v Ríme ochorel, po vstupe do rehole prijal mníšske meno Cyril a zanedlho zomrel.

Metod bol vymenovaný za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy a pápežského legáta pre slovanské národy. Stále sa však musel vyrovnávať s nemeckými atakmi, ale dokázal presvedčiť aj ďalšieho pápeža Jána VIII. o svojej misii. Krstil české i poľské kniežatá. Na sklonku života stačil dokončiť preklad biblie do staroslovienčiny a určiť za svojho nástupcu Gorazda. Rastislavov nástupca knieža Svätopluk však po Metodovej smrti vyhnal jeho žiakov z krajiny. Vybrali sa do dnešného Bulharska, kde naďalej šírili slovanskú kultúru a písomníctvo.