Narodený: 25. januára (alebo 16. mája) 1688, Terchová
Úmrtie: 17. marca 1713, Liptovský Mikuláš
Výrok:„Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.“
Juraj Jánošík
Slovenský zbojník a legenda, Juraj Jánošík, pochádzal z terchovských lazov. Ako mladík vyrastajúci v časoch protihabsburgských povstaní sa neskôr pridal ku kuruckému vojsku, ktoré mu ponúklo bohatší život aj slobodu bez poddanských povinností. Zverbovaný bol aj do cisárskeho vojska a v záložnom oddiele slúžil aj vo väzenskej službe na Bytčianskom zámku, kde sa pravdepodobne zoznámil s väzneným Uhorčíkom, ktorý neskôr zo žalára utiekol.
Neskôr, keď Jánošíka z vojska vykúpila rodina, stretol sa s Uhorčíkom, ktorý mal vlastnú zbojnícku skupinu. Jánošíka inšpiroval tento spôsob života a po odchode Uhorčíka prevzal jeho družinu, ktorá mala okolo 20 členov. V zime sa ukrývali na lazoch a v osadách, v lete zbojníčili. Ich činnosť trvala pomerne krátko, od jesene 1711 do zimy 1713, avšak dostatočne dlho na to, aby za udanie či chytenie Jánošíka bola vypísaná odmena. Po zrade sa napokon drábom podarilo Jánošíka aj Uhorčíka zadržať. Súdny proces sa konal v Liptovskom Mikuláši a Jánošík bol pomerne rýchlo odsúdený na trest smrti. Popravili ho v roku 1713.
Juraj Jánošík sa stal symbolom boja proti neprávosti. O zbojníkoch sa tradovali príbehy, v ktorých zosobňovali hrdinov, čo bili pánov a naprávali krivdy páchané na poddaných. Jánošíkovská legenda o odvážnom zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával, sa objavila pomerne skoro po jeho smrti. Vznikali povesti, piesne, zobrazovali ho ľudové výtvarné diela. Zbojníctvo sa stalo synonymom túžby po odplate utláčaného ľudu. Na bohatú ľudovú slovesnosť nadviazali neskôr štúrovci, ktorí ju glorifikovali.
K Jánošíkovskej téme sa aj naďalej vracajú ďalší umelci, ktorí až do súčasnosti oživujú príbehy zbojníckeho kapitána vo všetkých formách umenia.
Legenda, v ktorej sa Juraj Jánošík stal ľudovým symbolom boja proti útlaku a nespravodlivosti, prekročila aj hranice Slovenska.
