Jeden zo znepokojujúcich javov západnej spoločnosti, posadnutosť celebritou, sa netýka len osobností hudobného, filmového či športového prostredia. Zasahuje aj do politiky. Dôkazom je bývalý prezident USA Ronald Reagan, ktorý mal tiež neželaných fanúšikov. Nahliadnite spolu s Dvojkou do šokujúceho sveta ľudí, ktorí svoj život zasvätili prenasledovaniu známych osobností. Druhú časť dokumentárneho seriálu Posadnutý celebritou vysielame v utorok 29. septembra o 20:55.
Ronald Reagan s herečkou Marylin Monroe na snímke z roku 1959.
Ronald Wilson Reagan predtým ako sa stal 40. prezidentom USA, pôsobil dve desaťročia ako herec. Pri jeho mene svieti viac ako 80 filmových a televíznych projektov. Politickú kariéru prakticky rozbehol už v roku 1952, keď rolu herca postavil na vedľajšiu koľaj a pôsobil ako prezident odborovej organizácie amerických hercov. Neskôr sa stal hovorcom vplyvného koncernu General Electric, odkiaľ bol už len kúsok k politickej kariére. V roku 1966 a následne aj v roku 1970 Reagana, pôvodne demokrata, ktorý prešiel k republikánom, zvolili za guvernéra Kalifornie.
Na archívnej snímke z 3. marca 1985 zľava britská premiérka Margaret Thatcherová, premiér NSR Helmut Kohl, americký prezident Ronald Regan, japonský premiér Jasuhiro Nakasone a kanadský premiér Brian Mulroney počas Svetového ekonomického summitu v Bonne.
Funkciu hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia od roku 1981 do roku 1989. Do dejín sa zapísal ako politik s nekompromisným antikomunistickým postojom s výsledným efektom porážky komunizmu. Sovietsky zväz nazýval ríšou zla, voči ktorému po celom svete uplatňoval konfrontačnú rétoriku, ktorá zahŕňala masívnu podporu zbrojných programov, ktorým upadajúci Sovietsky zväz už nevládal čeliť. Reaganova politika „mier silou“ vyústila do rekordných investícií do obrany v období mieru, keď sa v rokoch 1981-1985 výdavky na obranu USA zvýšili o 40 percent.
Na snímke z 11. októbra 1986 Ronald Reagan a sovietsky líder Michail Gorbačov počas stretnutia v Reykjavíku.
Úrad prebral ako najstarší prezident v dejinách (vo veku 70 rokov) 20. januára 1981, teda v období, ktoré nebolo Amerike práve naklonené. Ekonomickú krízu zhoršoval úpadok mocenského postavenia USA vo svete, krajinu sužovala porážka z vojny vo Vietname i dozvuky aféry Watergate.
Jeho hlavnou snahou bolo obnoviť sebavedomie národa. Na konci svojho druhého volebného obdobia v úrade mohol konštatovať, že splnil svoj inovačný program, známy ako Reaganova revolúcia - sľub z prezidentskej kampane v roku 1980, zameraný na posilnenie a obnovenie sebavedomia amerického ľudu a zníženie jeho ekonomickej závislosti od vlády.
Dobový záber z atentátu na Reagana. Na zemi leží zranený tlačový tajomník Bieleho domu James Brady, ktorý po útoku ochrnul. V pozadí tajní agenti a policajti zápasia s útočníkom.
„Každý americký muž má právo nosiť zbraň, aby mohol chrániť svoj život a majetok," povedal raz Ronald Reagan. Ani nevedel ako a tento názor sa mu mohol stať osudný. 30. marca 1981, iba 69 dní po jeho inaugurácii, pred hotelom Hilton vo Washingtone Reagan akoby zázrakom prežil pokus o atentát, ktorý vykonal John Hinckley, ktorý bol chorobne posadnutý herečkou Jodie Fosterovou, ktorej sa chcel Hinckley dostať do priazne tým, že zabije prezidenta USA. Strela, ktorá sa odrazila od limuzíny, Reagana zasiahla do ľavého podpazušia, zlomila mu rebrá, prepichla pľúca a spôsobila mu masívne vnútorné krvácanie. Po útoku si nikto z Reaganových telesných strážcov a ani samotný prezident najprv neuvedomili, že strela ho zasiahla. Rýchle rozhodnutie agenta tajnej služby o prevoze do nemocnice však zachránilo Reaganovi život.
Aj o tomto incidente bude druhá časť dokuseriálu Posadnutý celebritou, ktorú vysielame v utorok 29. septembra o 20:55 na Dvojke. Prvú časť o kráľovnej popu Madonne nájdete v archíve RTVS zadarmo a bez reklamy.
(foto: AP, info: RTVS, TASR)
25 50 75 90
