Ľubomír Paulovič: Nie som slovenský Belmondo

Slovenský Belmondo

Ľubomír Paulovič je slovenský herec a režisér. Stvárnil desiatky divadelných, televíznych, či filmových postáv. Diváci si ho môžu pamätať z filmov ako Pásla kone na betóne, Alžbetin dvor, Soľ nad zlato, Noční jazdci, Nedodržaný sľub, či Pokoj v duši.

Nočná pyramída s Ľ. Paulovičom Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

„Keď sa nakrúcal film Noční jazdci, tak mi režisér Martin Hollý povedal, že s týmito očami musíme niečo urobiť, tieto oči ešte musia niekde zahrať" spomínal Ľubomír Paulovič. Ako sám o sebe tvrdí, veľmi dobre vie zahrať zloduchov.

Pre jeho modré prenikavé oči, mimiku a zjav, ho kolegovia prirovnávajú k francúzskemu hercovi J. P. Belmondovi.

„Nemám pocit, že by som mal na tých velikánov, ďaleko mám od toho. Rád by som však zažil tie podmienky, ktoré mal on, Belmondo, a to - zdokonaľovať svoje majstrovstvo. Zdokonaľovať sa v tom, čo potrebuje každá postava" zamýšľal sa slovenský herec.

Z nádejného hoteliéra hercom

Rodák z Prašíc (okres Topoľčany) ako dieťa chcel byť krčmárom. „Keby ma neboli zobrali na herectvo, bol by som hoteliérom. Dokonca som chodil dva týždne na hotelovú školu" uviedol Ľubomír Paulovič. V tom čase (v roku 1972) sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení v Bratislave a na talentových skúškach neuspel.

„ Pán Mikuláš Huba, ktorý bol neskôr mojím ročníkovým vedúcim, nemohol zo mňa vytiahnuť ani mäkké F, pretože som mal tak obrovskú trému z tej veľkej túžby stať sa hercom" zaspomínal na svoje prvé skúšky.

Na dodatočných však uspel, a ako priznal, bolo to aj zásluhou režiséra Karola L. Zachara. „Jemu vďačím aj za to, že som sa ako študent VŠMU dostal na javisko Slovenského národného divadla do veľmi známej inscenácie Na skle maľované" dodal člen SND Paulovič.

Herec a režisér

Ľubomír Paulovič sa pustil aj na dráhu režiséra. Jeho prvotinou bola réžia rozprávky Popoluška a princ pre Slovenské národné divadlo (1987).

Po ukončení štúdia na VŠMU pôsobil sedem rokov ako herec v divadle Slovenského národného povstania v Martine. Počas tohto obdobia viedol aj ako režisér ochotnícky divadelný súbor v Turanoch.

„To, čo som nemohol celkom uplatniť ako herec, môžem ako režisér. Aj súčasným režisérom, tam, kde hrám, ponúkam kaskádu nápadov a režírujem sa sám. Baví ma to" povedal slovenský herec.

Po Jozefovi Bednárikovi režíroval Pokrvných bratov, pre martinské a zvolenské divadlo zase známu hru Cigáni idú do neba.

Občas mávam trému

Domovské Slovenské národné divadlo opustil v roku 1996 a pôsobil vo Zvolene. Po pätnástich rokoch sa však do Bratislavy vrátil.

„Občas, keď je premiéra, a je to veľmi náročná postava, mávam trému" zdôveril sa Ľubomír Paulovič. Ako prezradil, v práci nepoľavil. Chcel by ešte vytvoriť niekoľko krásnych hereckých a réžijných kreácií a starať sa o blízkych.

Otec troch dcér sa považuje za optimistu a má rád každý humor. Miluje ruže a ich aj pestuje. Na otázku, čo mu v živote chýba, odpovedal stroho. „Nič a všetko."

Reláciu Nočná pyramída s hercom a režisérom Ľubomírom Paulovičom si môžete vypočuť v archíve Rádia Slovensko.