Oceňovaný a výnimočný režisér Dušan Hanák má 85 rokov

Autor dokumentárnych a hraných filmov Dušan Hanák sa narodil 27. apríla 1938 v Bratislave. V rokoch 1960 – 1965 študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe.

V rokoch 1964 – 1991 pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako režisér a scenárista. Počas štúdií nakrútil krátke snímky ako Alcron (1963), 6 otázek pro Jana Wericha (1963) alebo Učenie (1965).

Prišiel k nám Old Shatterhand

Do profesionálneho filmového sveta vstúpil dokumentom Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), kde s ľahkosťou, humorom a iróniou zachytil život v socialistickom Československu v 60. rokoch.

V krátkometrážnom filme Omša (1967) zaznamenal bohoslužbu v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi.

Cenzurovaný film 322

Debutoval v roku 1969 celovečerným filmom 322, v ktorom hlavný hrdina v spojitosti s vážnou diagnózou prehodnocuje život. Psychologická dráma napriek komunistickej cenzúre v Československu získala Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Mannheime.

Vo filme okrem viacerých nehercov účinkovali aj poprední českí a slovenskí herci Václav Lohniský, Josef Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík či poľská herečka Lucyna Winnicka.

Obrazy starého sveta

Veľký úspech získal aj dokument Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie filmy slovenskej kinematografie. Uznania sa dočkal až po rokoch, lebo bol na istú dobu zaradený k tzv. trezorovým dielam.

Snímka o starých, životnou múdrosťou obdarených dedinčanoch žijúcich mimo modernej civilizácie bola nominovaná na Oscara v kategórii dokumentárny film (1991). Získala tiež niekoľko zahraničných festivalových ocenení i Cenu Asociácie filmových kritikov v Los Angeles (1990).

Ja milujem, ty miluješ

Priazeň laickej i odbornej verejnosti vzbudil režisér poetickou tragikomédiou Ružové sny (1976), ktorá je príbehom lásky medzi dedinským poštárom a krásnou rómskou dievčinou. V hlavných úlohách sa predstavili Juraj Nvota a Iva Bittová.

V roku 1980 nakrútil Dušan Hanák romantickú drámu Ja milujem, ty miluješ. Film sa dostal do distribúcie až v novembri 1988. O rok neskôr získala táto snímka ocenenie Strieborný medveď za najlepšiu réžiu na MFF v Berlíne a v Štrasburgu zase Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.

Tichá radosť

Psychologickú sondu do vnútra mladých žien predstavujú drámy Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990), ktoré sa tiež dočkali viacerých ocenení.

Medzinárodne úspešná bola aj dokumentárna snímka o vzťahu občana a totalitnej moci s názvom Papierové hlavy (1995).

Množstvo ocenení

Z mnohých prestížnych ocenení, ktoré režisér získal doma i v zahraničí spomeňme Cenu za vynikajúci výkon vo filmovom umení, ktorú Dušanovi Hanákovi udelili v roku 1991 na prehliadke filmov v americkom Denveri.

V roku 2004 si prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy „za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky“.

O dva roky neskôr putovala do jeho rúk Cena za celoživotné dielo (Award to the Career) na MFF umeleckých filmov v Bergame.

Taktiež si odniesol Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste (2011).

V roku 2014 získal Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na MFF v Sofii a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.

Pôsobil aj ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a podstatne ovplyvnil nastupujúcu generáciu filmových tvorcov.

V roku 2021 sa stal Dušan Hanák laureátom ocenenia Igric za celoživotný prínos do slovenskej kinematografie. Na jeseň minulého roka si na 26. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava prevzal ocenenie za celoživotný prínos kinematografii.

25 50 75 90