Karol Horák má 80 rokov. Ovplyvnil niekoľko generácií našich tvorcov

Dramatik, prozaik, literárny a divadelný vedec, režisér a pedagóg Karol Horák patrí k významným predstaviteľom slovenskej kultúry.

Vzniká divadlo poézie

Vďaka jeho sústavnej tvorivej činnosti už viac ako polstoročie úspešne prebieha prehliadka umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska, známa ako Akademický Prešov, o ktorom povedal:

„Vďaka tomuto festivalu, vzniká priestor, na ktorom sa vyhraňuje budúca slovenská inteligencia.“

Narodil sa 13. septembra 1943 v Katarínskej Hute v okrese Lučenec.

V roku 1965 absolvoval štúdium slovenského a ruského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ, dnes Filozofická fakulta Prešovskej univerzity), kde odvtedy pôsobí ako pedagóg.

V rokoch 1971 - 1977 pôsobil ako dramaturg Divadla Jonáša Záborského v Prešove.

Ešte ako vysokoškolský študent založil progresívne študentské Divadlo poézie pri FF UPJŠ v Prešove, ktoré sa pod jeho vedením vypracovalo na popredný alternatívny súbor slovenskej divadelnej kultúry. V dramatickej, ale aj v prozaickej tvorbe Karola Horáka dominuje experiment a postmoderné umelecké postupy.

Jeden z našich najoceňovanejších divadelných režisérov Roman Polák o Karolovi Horákovi povedal:

„Horák nás vo svojich hrách varoval pred nami samými. Pred našou neschopnosťou vidieť ďalej ako je koniec nášho humna. Nie len témy jeho hier, ale aj forma je nezvyčajná. Je v nej cítiť inšpiráciu lyrizovanou prózou, jeho hry sú hry metafor, sú to mozaiky obrazov, ale aj historických faktov, na ktoré veľmi ľahko zabúdame.“

V divadle Horák experimentoval nielen s jazykom, ale aj s mimoslovnými výrazovými prostriedkami. Medzi najznámejšie divadelné projekty zo 70. rokov minulého storočia patrí prvá slovenská beztextová inscenácia Džura (1971), ďalej projekty Živý nábytok (1975), Tip-top-biotop alebo Blšinec (1976), ktorými ironizoval klasické divadelné postupy profesionálnych kamenných scén, čím sa stal jedným z kľúčových predstaviteľov vtedajšieho nonkonformného divadla.

Dramatickým textom Karola Horáka vdýchli javiskovú podobu tak slovenské, ako aj zahraničné profesionálne divadlá. Veľmi úspešné boli napríklad inscenácie Romana Poláka, ktorý v Slovenskom komornom divadle v Martine režíroval sedem hier Karola Horáka a podľa jeho hry aj televízny film Nové utrpenie Antona (1998).

Režisér Roman Polák dodal:

„Témy hier Karola Horáka boli vždy osobité a polemické. Medzivojnový muž (pozn. - hra inscenovaná v roku 1984) vznikol ešte v bývalom režime a vytváral metaforickú paralelu medzi militarizmom Sovietskeho zväzu a absurdným bojom hlavnej postavy hry proti TRÁVE. Hra Skaza futbalu v meste K. (inscenovaná v roku 1991) reagovala na tragédie mnohých ľudí po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Futbal sa síce hral v meste K. ďalej, ale s vyfučanou dušou lopty, ktorú rozstrieľali ruské tanky.“

Šušťali papierom

Samostatnú kapitolu Horákovej tvorby tvoria hry o významných osobnostiach slovenského národného hnutia v 19. storočí. Na otázku TASR, čo prešovského divadelníka podnietilo k tomu, aby sa venoval práve tejto téme, Karol Horák odpovedal:

„Bolo mi cťou, že katedra slovenčiny mi hlavne v 80. rokoch minulého storočia dala možnosť vyučovať literatúru 19. storočia a ja som si vlastne uvedomil, keď som sa dostal do tej problematiky, že tie dejiny, tak ako sme ich my preberali a ako som ich ja mal učiť ďalej, šuštia papierom.“

V hrách o Jankovi Kráľovi, či Ľudovítovi Štúrovi sa preto usiloval zobraziť skutočných ľudí, s chybami i s ideálmi, ktoré sa nenaplnili.

Slovenské komorné divadlo v Martine v 90. rokoch naštudovalo hry Evanjelium podľa Jonáša (Záborského), Divný Janko (Apokalypsa podľa Janka Kráľa) (1994), či „... príď kráľovstvo Tvoje ...“ alebo Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta (1996).

Na doskách bratislavského Slovenského národného divadla uviedli Horákovu hru s názvom Nebo, peklo, Kocúrkovo (1995).

Z ďalších dramatických textov, pod ktoré sa autorsky podpísal možno spomenúť diela La Musica (2001), Arbitráž (2002), Spätné zrkadlo (2005), Prachy, žúr a svetlo večné (2007), Buridanov osol (2010), Prorok Štúr a jeho tiene (2015) a Borodáč alebo Tri sestry (2021).

Okrem divadelných hier sa Karol Horák venoval aj písaniu prózy, rozhlasových hier či televíznych scenárov.

Je autorom experimentálnych próz Dve prózy (1974), Cukor (1976) a Súpis dravcov (1979), rozhlasových hier Európa! Ó, Európa...,(1995), Vyššie, tam je srdce (1999), Arbitráž (2002), Hrdza (2004) a televíznych scenárov Národný Hriešnik (1995), Nové utrpenie Antona (1998), ...a ešte dve frašky (1999).

Karol Horák je tiež držiteľom mnohých ocenení.

V roku 2014 mu udelil vtedajší prezident Slovenskej republiky (SR) Ivan Gašparovič Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR.

Oživuje postavy na javiskách

Zásluhy na propagovaní poľského divadla, najmä jeho alternatívnej a experimentálnej formy ocenilo aj Poľsko. V roku 2013 získal vyznamenanie Rytiersky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky.

V roku 2020 si odniesol ocenenie Krištáľové krídlo (Mimoriadna cena) a Cenu SC AICT za mimoriadny prínos v oblasti divadla.

K 80. narodeninám Karola Horáka mu jeho kolega z divadelnej obce režisér Roman Polák zaželal:

„Prajem veľa zdravia, radosť zo svojich blízkych a chuť napísať, či dokončiť, to, čo ešte nedokončil a nenapísal. Je inšpirujúcou súčasťou slovenskej divadelnej kultúry. Som veľmi rád, že sa naše cesty stretli a mohol som mu pomôcť oživiť postavy jeho hier na slovenských javiskách.“

Od roku 1966 jestvuje úspešný festival umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska Akademický Prešov, ktorému vdýchol prof. PhDr. Karol Horák, CSc., ako jeho riaditeľ nezabudnuteľnú podobu.

Karol Horák tak ovplyvnil niekoľko generácií slovenských tvorcov. 25 50 75 90