Významného sochára Andreja Rudavského totalita kruto lámala. Narodil sa pred 90 rokmi

Patrí k najvýznamnejším slovenským sochárom druhej polovice 20. storočia, pričom od začiatku 60. rokov bol jedným z členov legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu.

Galandovci stále v kurze

Jedna z najvýraznejších osobností moderného slovenského sochárstva Andrej Rudavský sa narodil 29. novembra 1933 v obci Posada Górna (Posada Horna), ležiacej v juhovýchodnom Poľsku.

V rokoch 1950 - 1954 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a následne na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1960.

Ako najmladší člen pôsobil v legendárnej umeleckej Skupine Mikuláša Galandu.

Do tejto skupiny umelcov, ktorých v roku 1957 spojilo rebelantstvo voči dogme socialistického realizmu patrili popri Rudavskom Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.

Legendárny ateliér

V roku 1962 sa v ateliéri Andreja Rudavského v bratislavských Podunajských Biskupiciach uskutočnila II. výstava Bratislavských konfrontácií, na ktorej spolu s ním vystavovali viacerí významní umelci.

V roku 1972 ho spolu s ostatnými galandovcami vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, čo prakticky znamenalo zákaz oficiálnych výstav a nákup jeho diel do zbierok galérií. Viaceré jeho diela boli na príkaz vtedajšej moci zničené.

V kontexte tejto ťažkej etapy života umelca teoretička umenia Vladimíra Büngerová uviedla:

„Svojou výtvarnou tvorbou i morálnym postojom počas socializmu Andrej Rudavský právom patrí k významným osobnostiam slovenského moderného výtvarného umenia a k tým nepočetným, ktorých totalita viackrát kruto lámala, ale nezlomila.“

Sochár Andrej Rudavský využíval vo svojej tvorbe rozličné materiály a inšpirácie. Originálne posolstvá objavoval v kameni, kove, dreve, ale aj v takom obyčajnom materiáli akým sú šindle.

Socha pred budovou OSN

Často vychádzal zo slovenského kultúrneho dedičstva. Námetmi jeho sochárskych diel boli kaplnky, pastieri, pútnici, bojovníci, kresťanské i pohanské témy vyskytujúce sa v našich povestiach a zvykoch.

V 70. rokoch 20. storočia sa začal venovať aj maľbe.

Jeho diela sú zastúpené vo všetkých najvýznamnejších slovenských galériách a v zbierkach renomovaných zahraničných galérií. Mal viacero výstav doma aj v zahraničí, najmä v 60-tych rokoch a po roku 1989.

Vystavoval napríklad na Bienále mladých v Paríži (1967), na Bienále v Sao Paulo (1967), v slovenskej expozícii na Bienále v Benátkach (1996). Realizoval sochárske práce v Rakúsku, Nórsku, Taliansku, Japonsku či v USA.

Socha Andreja Rudavského s názvom Vierozvestovia stojí v New Yorku pred budovou OSN.

Tvorba a ocenenia

Andrej Rudavský získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia.

V roku 1968 dostal Cenu Cypriána Majerníka, v roku 1989 získal I. cenu na Bienále súčasnej československej komornej plastiky v Trenčíne.

V roku 2013 mu prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Popredný slovenský sochár Andrej Rudavský zomrel 11. apríla 2016 v Bratislave vo veku 82 rokov.

25 50 75 90