Úvod Novinky Osobnosti

Eugen Gindl by mal 80 rokov. Cenzurovali ho komunisti a aj za demokracie

Nazeral ako výnimočný novinár so svedomím spoločnosti pod sukne.

Eugen Gindl by mal 80 rokov. Cenzurovali ho komunisti a aj za demokracie

Spisovateľ, publicista, scenárista a ochranca prírody Eugen Gindl patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 – ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár.

Inšpiratívny Večer s Havranom

Michal-Havran-RTVS Zdroj: RTVS

Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za „najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968“, boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu.

Samotnému Eugenovi Gindlovi zastavili niekoľko televíznych projektov.

V relácii Večer s Havranom Eugen Gindl: Posledný romantik na Dvojke venovanej nedožitému jubileu spisovateľa odznela šokujúca informácia z úst jeho manželky pani profesorky a filmovej dramaturgičky Zuzany Gindl – Tatárovej.

Zuzana Gindl-Tatárová má plno informácií

Zuzana-Tatárová-Gindlová-RTVS Zdroj: RTVS

Na obdobie už po roku 1989 o politizujúcich glosách, ktoré Eugen Gindl písal, prekvapujúco takto spomínala:

„Nie vždy mu ich všetky uverejnili.“

„Povedzme v jednom médiu nie a v druhom sa potom uvolili a uverejnili ich.“

„Písal ich vyslovene proti srsti tých redaktorov. Nakoniec v demokratickej spoločnosti prišiel zákaz pre Eugena Gindla, aby písal politické stĺpčeky, že sa môže presunúť na literárnu stranu a písať stĺpčeky o knihách.“

Spisovateľ a novinár Eugen Gindl sa vynašiel, keď podľa slov manželky:

„Začal vyberať knihy západných autorov, ktoré boli ďaleko ostrejšie a kritickejšie, ako písal on a jednoducho ich prerozprával.“

Autor rozhovorov Tomáš Hučko

Tomáš-Hučko-RTVS Zdroj: RTVS

Publicista Tomáš Hučko, ktorý pripravil knihu rozhovorov s Eugenom Gindlom ešte za jeho života, v relácii Večer s Havranom dodal:

„Bol to posledný romantik, posledný renesančný človek a slovenský, čo ma fascinovalo, keď sme pripravovali knihu. Dovtedy som takého človeka nepoznal.“

Dlhoročný priateľ Eugena Gindla taktiež ochranca životného prostredia, občiansky aktivista a publicista Mikuláš Huba zasa prezradil:

„Neboli sme zaškatuľkovaní v žiadnej ani v zelenej ideológii, ale sme to robili doslova nadstranícky úprimne.

Šlo nám o konkrétne riešenie problémov a nie vytváranie si ideologických klišé, ako to Eugen Gindl nazýval ideologických bunkrov.“

„Aj po revolúcii brojil proti tomu, že sa škatuľkovalo aj VPN a zaradilo sa napravo len tak, lebo nebolo moderné byť vtedy naľavo.“

Mikuláš Huba si pamätá veľa

Mikuláš-Huba-RTVS Zdroj: RTVS

„V prvých dňoch po nežnej nebolo jasné, kam to všetko bude smerovať.

Vyžadovala sa nadštandardná lojalita a vtedy byť kritický bolo nie že nebezpečné, ale mohlo pôsobiť kontraproduktívne.

Ukázalo sa, že bolo skvelé, že v tej Verejnosti si Eugen Gindl dovolil uverejniť apely na to, že to nesmeruje celkom správne.“

Novinár a scenárista Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši, kde jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto a pôsobil v tamojšej nemocnici.

Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník.

Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov. V rokoch 1962 – 1968 absolvoval štúdium na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Krátko po promócii zažil vpád sovietskych a spojeneckých vojsk, ktoré 21. augusta 1968 obsadili Československo. Využil preto možnosť získať štipendium v západnom Berlíne a pokračovať tam v štúdiu publicistiky a politológie.

V roku 1970 však Eugenovi Gindloviv súlade s postupujúcou tzv. normalizáciou – zobrali pas a nemohol zahraničné štúdium ukončiť.

Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve.

Vynes na horu svoj hrob

Gindl - Vynes na horu svoj hrob.png

Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym.

V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar.

Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál).

Napísal scenár k filmu Chuť vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický).

Od roku 1983 Eugen Gindl pôsobil ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní.

Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe.

V tomto čase sa dočkal filmovej podoby aj jeho Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985).

Režisér Martin Hollý

Martin-Hollý-kamera-RTVS Zdroj: RTVS

Podieľal sa tiež na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý – premiéru mal v roku 1989.

O rok neskôr dokončil režisér Dušan Trančík film Keď hviezdy boli červené podľa Gindlovho scenára.

V Novembri ´89 patril Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN).

Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť.

Pre webovú stránku Pamäť národa na toto obdobie spomínal slovami:

„Chodil som vtedy spať okolo štvrtej nad ránom, nie domov, ale ľahol som si k radiátoru na koberec v redakcii. Ráno prišli upratovačky s vysávačmi a tie nás budili. No ale vyšla Verejnosť, ktorá mala 350-tisícový náklad a ten sa rozchytal.“

Od roku 1989 zároveň viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.

V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov.

Eugen Gindl reportér aj básnik

Eugen Gindl.jpg Zdroj: TASR Michal Svítok

Scenárista Eugen Gindl je tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo. V roku 2014 za ňu získal cenu Nadácie Tatra Banky.

Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006).

V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či kniha Zaživa v Tramtárii z roku 2020.

Autor Eugen Gindl zomrel 14. novembra 2021.

V minulom roku Eugenovi Gindlovi posmrtne vydali knižne jeho komentáre publikované v posledných rokoch v rôznych periodikách s názvom Proti srsti.

25 50 75 90