Rodičia jej úspech nikdy neuznali, pretože bola žena. Ľudmila Podjavorinská bola priekopníčkou

Ľudmila Podjavorinská sa narodila v roku 1872 ako ôsme z desiatich detí v rodine evanjelického učiteľa.

Hoci vyrastala v učiteľskej intelektuálnej rodine, ako dievča a žena na prelome 19-teho a 20-teho storočia bola ovplyvnená silným rodovým rozdelením. Pracovné úspechy, spoločenské uznanie, vzdelávanie a kariérny rast neboli doménou žien. V tomto období mali ženy svoje miesto predovšetkým v domácnosti.

To sa prejavilo aj v živote Ľudmily Podjavorinskej. Ani v časoch jej najväčšej knižnej tvorby si nezískala uznanie svojich rodičov.

Literárne diela písala od svojich 15tich rokov. A v roku 1895 jej vyšla prvá básnická zbierka. Na Slovensku išlo o vôbec prvú zbierku, ktorú vydali žene.

Ľudmila Podjavorinská sa nikdy nevydala a nemala deti. Napriek tomu pre ne s láskou tvorila. Bola priekopníčkou vo výučbe detí. Jej detské diela mali prinášať najmä radosť pri vzdelávaní, pričom zachovávala ich umeleckú hodnotu.

„V tejto oblasti je naozaj prvolezkyňou, pretože si uvedomila, že deti netreba len poúčať. Hovorila o tom, že deťom treba dať najmä radosť,“ uviedla literárna vedkyňa Zuzana Bariaková v Rádio Regina.

Diela ako Zajko Bojko, Čin-čin alebo Žabiatko ešte dnes zaznievajú z lavíc najmenších školákov. Ktorá báseň bola vaša obľúbená?

25 50 75 90