Potvrdil, že Zem je guľatá. Náš jediný kozmonaut Ivan Bella má 60 rokov

Podľa vyjadrenia spolužiakov nášho jediného kozmonauta doteraz v slovenských dejinách Ivana Bellu, na to, aby ste sa dostali do vesmíru „musíte byť pokorný, milý a dobrý človek tak ako Ivan.“

Trváviť čas v uzavretej kabíne ešte s množstvom iných ľudí a v beztiažovom stave, dokáže preveriť, či sa na dobrého a pokorného iba pred ľuďmi hráte, alebo sú to vaše prirodzené ľudské vlastnosti. Z 32 prihlásených odborníkov, ktorí spĺňali náročné predpoklady, vybrali na let do vesmíru štyroch a po prísnej selekcii z nich vybrali Rusi jedného. V tomto roku sme si 20. februára pripomenuli štart z kazašského Bajkonuru kozmickej lode Sojuz TM-29 na palube s prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom, ktorý v Rádiu Slovensko ako Hosť sobotného Dobrého rána Ivan Bella moderátorke Kate Martinkovej o výbere povedal: „Mal som šťastie.“

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

V tomto roku sme si 20. februára pripomenuli štart z kazašského Bajkonuru kozmickej lode Sojuz TM-29 na palube s prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom, ktorý na let spomínal slovami: „Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ´veget´ a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne.“

Lietal na stíhačkách MiG–21 a SU-22, kým vláda SR v roku 1997 svojím uznesením rozhodla o uvoľnení financií v rámci deblokácie ruského dlhu a vyslania Slováka do vesmíru. Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Brezne a v rokoch 1979 až 1983 študoval na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, odkiaľ odišiel študovať odbor nadzvukový vojenský pilot na Vysokú vojenskú leteckú školu SNP do Košíc (1983-1987).

Náročný výcvik

Po prísnych testoch v Rusku absolvoval takmer rok trvajúci náročný výcvik v centre pre prípravu kozmonautov v Hviezdnom mestečku v Rusku. Jeho pobyt vo vesmíre trval sedem dní 21 hodín a 56 minút. Po štarte 20. februára 1999 sa loď Sojuz TM-29 spojila s ruskou orbitálnou stanicou Mir o dva dni. Za 8 minút a 46 sekúnd raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry do výšky 200 až 220 kilometrov nad zemským povrchom.

S číslom 385

Po náročnom približovacom manévri sa Sojuz TM-29 spojila so stanicou Mir vo výške 350 kilometrov nad Zemou pri rýchlosti 28 tisíc km/h. Po spojení ako prvý „vplával“ do Mir-u Ivan Bella so slovenskou vlajočkou, kde sa sa zvítali s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom ešte veliteľ posádky Viktor Afanasiev a palubný inžinier z Francúzska Jean-Pierre Haigneré. Tak sa začala vedecká činnosť Ivana Bellu. V uznesení vláda SR v roku 1997 totiž uložila ministerke školstva a predsedovi Slovenskej akadémie vied, aby pripravili pre slovenského kozmonauta program kozmického programu nazvaného Štefánik. Ako Ivan Bella povedal v Neskoro večer u Petra Marcina: „Vo vesmíre som bol v poradí tristo osemdesiaty piaty človek, teraz je to číslo už cez päťsto ľudí.“

V rámci výskumu Ivan Bella prevádzal endotest – pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zamrznutom stave priviezli na Zem na ďalšie skúmanie. Cieľom výskumu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze letu, keď sa ocitne v bezváhovom stave. V ďalšej časti výskumu musel Ivan Bella spôsobovať vlastnému organizmu šoky napríklad podaním inzulínu, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi. Naopak, na ďalší deň vypil zasa glukózu a riešil matematické rovnice.

Najzaujímavejším výskumom bolo liahnutie japonskej prepelice v beztiažovom stave. Vyliahnuté mláďatá prepelíc sa podarilo prepraviť na Zem a tri prežili extrémne podmienky aj zimu pri pristávaní. O lete Ivan Bella prezradil: „Keď človek odchádza priamo na štartovaciu rampu a postaví sa na schodíky, sú to len zlomkové okamihy, ktoré prebehnú človeku mysľou, musí byť maximálne na sto percent sústredený na to, čo má robiť. Až po návrate na Zem som si začal uvedomovať, že čo sa vlastne stalo.“

Po osemdňovom pobyte vo vesmíre Ivan Bella 28. februára 1999 pristál v zasneženej kazašskej stepi, keď sa spúšťací aparát dotkol Zeme o 3:15 h SEČ. Spolu s ním sa vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka. Vo vesmíre zažil 125 obehov Zeme a potvrdil, že naša planéta je guľatá.