Zázrakom prežil zverstvá vojny a stal sa známym lekárom. Zomrel Pavel Traubner

Krátko pred polnocou zo 14. na 15. novembra zomrel v Bratislave významný slovenský lekár Pavel Traubner. Mal 83 rokov.

Prvé roky jeho života poznamenala 2. svetová vojna. S rodičmi sa deväť mesiacov skrývali v horách. Druhý raz sa Pavel Traubner ocitol v ohrození života na konci roku 2019, keď ho pre problémy s cukrovkou postihla sepsa a lekári mu museli amputovať dolnú končatinu. Ako však sám vtedy pre TASR povedal, tragická skúsenosť z detstva mu umožnila zdolávať aj ostatné životné prekážky:

„Uvedomil som si, že mi bol znovu daný život a možno preto som sa potom so životnými problémami vyrovnával o 50 percent ľahšie, než moji rovesníci. Možno mi to pomohlo aj teraz pri amputácii, aj v iných obdobiach. Že som takéto situácie zvládol, pripisujem svojej rodine, ale aj odolnosti, ktorú som v detstve získal.“

Vo vysielaní Dvojky

Slovenská televízia a rozhlas so zármutkom prijala správu o úmrtí popredného neurológa Pavla Traubnera.

Jeho výraznú osobnosť si pripomenieme na Dvojke v piatok 15. novembra popoludní o 16.30 v relácii Anjeli strážni a večer o 20.00 v portréte zo série GEN.sk.

Slovenský neurológ, vysokoškolský učiteľ a dlhoročný čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí profesor MUDr. Pavel Traubner, PhD. sa narodil 2. mája 1941 v Ilave. Jeho detstvo poznamenala atmosféra vojny, ale tiež antisemitizmu, ktorý bol príznačný pre tzv. Slovenský štát. Keď s ním matka ako s týždňovým novorodencom kráčala po ulici, gardista ju prinútil, aby z neho vyzliekla kožušinový „fusak“. Židovský kódex totiž nedovoľoval Židom nosiť kožuchy.

Traubnerovcov prišiel 3. septembra 1944 večer niekto zo spoluobčanov varovať, že ich chcú hneď na druhý deň ráno naložiť do transportu do koncentračného tábora. Preto ešte v noci na 4. septembra utiekli do hôr, do neďalekého Zliechova. V úkrytoch v okolí Zliechova a Valaskej Belej prežili deväť mesiacov až do konca 2. svetovej vojny. Ako neskôr na tieto dramatické chvíle Pavel Traubner spomínal:

„V malej diere prikrytej čečinou sme žili šiesti, von sme vychádzali len v noci a cez zimu boli mrazy mínus 20 stupňov. Mal som na sebe sveter, ktorý som nevyzliekol počas celých deviatich mesiacov, a ten mi pomohol zachrániť si život.“

Rok po oslobodení vedel iba šepkať – v strachu pred odhalením v úkryte si odvykol hovoriť nahlas. Už v detskom veku si však uvedomil, že na rozdiel od iných, vrátane najbližšej rodiny, prežil:

„Tým, že som prežil, cítil som odhodlanie ukázať, že napriek tomu, že sa snažili zlikvidovať mňa, aj celú moju generáciu a celú komunitu, stále sme tu a dokážeme v živote ešte niečo pozitívne urobiť.“

Jeho otec sa vrátil k stomatologickej praxi. Pre syna bol veľkým vzorom. K pacientom bol prívetivý a ošetril ich hoci aj uprostred noci. Preto sa Pavel Traubner takisto rozhodol pre poslanie lekára.

Od roku 1958 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Popri štúdiu musel brigádovať, napríklad nakladať zemiaky v prístave, keďže po infarkte otca bola rodina v zlej finančnej situácii. V šiestom ročníku štúdia začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave patologickej anatómie.

Odborník na cievne mozgové príhody

Po návrate z vojenskej služby do Bratislavy nastúpil 1. septembra 1966 opäť na patológiu, no zakrátko dal prednosť celoživotnej láske – neurológii. Prihlásil sa na konkurz na Neurologickú kliniku LF UK v Bratislave a dostal miesto sekundárneho lekára, neskôr odborného asistenta. Titul docenta získal v roku 1985, o šesť rokov neskôr ho vymenovali za vysokoškolského profesora.

V rokoch 1991 až 2008 zastával Pavol Traubner post prednostu 1. Neurologickej kliniky LF UK. Počas dvoch funkčných období, v rokoch 2000 až 2007 bol tiež dekanom LF UK.

Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre neurológiu, bol členom Vedeckej rady LF UK aj samotnej Univerzity Komenského. Takisto bol členom vedeckých rád ďalších univerzít. Stal sa členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti, čestným členom Českej neurologickej spoločnosti, členom výboru Stredo- a východoeurópskej spoločnosti pre cievne mozgové ochorenia, a tiež členom prezídia Európskej neurosonologickej spoločnosti. Prednášal na domácich i zahraničných fórach. Jeho vedeckým zameraním sa stala ultrazvuková diagnostika cievnych mozgových ochorení.

Otváral ľuďom oči

Lekár Pavel Traubner sa aktívne zúčastňoval na množstve politických, kultúrnych a spoločenských aktivít. Možno spomenúť aj verejné diskusie o extrémizme najmä v regiónoch, kde radikálne politické smery získali nadštandardnú voličskú podporu:

„Ľuďom treba otvárať oči. Niekedy sa vraví, že sa o holokauste hovorí priveľa, ale nie je to pravda – vedomie ľudí je ovplyvniteľné a treba pripomínať tragédie, ktoré sa stali. Nerobím to kvôli sebe, osobne nad ničím neplačem, som starý človek a prežil som toho veľa. Ale treba vysvetľovať, aká nebezpečná je takáto ideológia.“

Za svoj prínos k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv na Slovensku získal za rok 2019 Cenu ministra spravodlivosti.

S manželkou Katarínou, chemickou inžinierkou, sa Pavel Traubner oženil 12. októbra 1974. Jeho staršia dcéra Ronnie Šandorová Traubnerová je tiež neurologičkou, mladšia dcéra Wanda je magistra psychopédie. Tešil sa zo svojej rodiny, z dcér aj troch vnúčat do posledných chvíľ svojho života.

Zdroj: TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90